Obsah
Jess je zakríknutý chlapec, ktorý celé leto poctivo trénuje beh, aby sa stal najrýchlejším vo svojej triede. Jeho cieľ je však prekazený, keď nové dievča Leslie, ktoré nastúpi do školy, nečakane vyhrá bežecké preteky. Avšak aj napriek tejto udalosti sa z nich rýchlo stanú najlepší priatelia. Leslie rada rozpráva vymyslené príbehy plné fantázie a čarov a Jess zase rád maľuje. Leslie čoskoro predstaví Jessovi nový svet plný predstavivosti a fantázie a spoločne vytvoria tajné kráľovstvo Terabithia, čarovné miesto, kde sa dá dostať len na starom lane ponad potok v lese blízko ich domovov. Tu spoločne vládnu kráľovstvu a bojujú proti Temnému pánovi a jeho tvorom...
Rok vydania: 16. február 2007
Doba trvania: 95 minút
Hlavné herecké obsadenie: Josh Hutcherson, Anna Sophia Robb...
Môj názor
Most do krajiny Terabithia je natočený podľa novely Katherine Peterson. Tento úžasný príbeh dvoch osamelých detí, ktoré sa stanú blízkymi priateľmi je oslavou imaginácie, zdrojov toho, ako sa vysporiadať s reálnymi záťažami života, stresu a straty...
Jess je osamelý chlapec, ktorý žije vo veľkom dome so štyrmi sestrami, ktoré ho prevažne ignorujú. Jeho otec a matka sa neustále boja o to, ako zaplatia účty. V škole je Jess neustále šikanovaný.
Pokúsil sa zobrať osud do svojich rúk a zapojil sa do bežeckých pretekov a myslel si, že to vyhrá. Ani vo sne by mu nenapadlo, že ho niekto porazí a že ten niekto bude navyše dievča. Leslie Burke - nové dievča, ktoré ako sa nakoniec ukáže, je jeho nová suseda.
Leslie netrvá dlho, kým si uvedomí, že je Jess výnimočný. Stanú sa z nich priatelia a predstaví mu svet imaginácie. V lese za ich domami objavia lano, ktorými sa prehupnú na druhú stranu rieky, kde objavia magické kráľovstvo Terabithia. Je to ich súkromné miesto, útočisko, kam môžu utiecť pre starosťami z reálneho sveta.
Určite všetci z vás poznajú tento film. Ja som sa k nemu dostala ešte ako malé dievča, keď mi ho pustila kamarátka. Z momentu, keď som prvý raz videla tento film si pamätám iba jedno... že to bolo prvý raz v živote, čo som mala naozaj zlomené srdce...
Predstaviť si stratu najlepšieho priateľa je ťažké, ale zažiť jeho smrť je ešte ťažšie. A práve o tom je tento film. O strate. O tom, že aj napriek tomu, že si myslíme, že máme všetko, v okamihu to môžeme stratiť a tom, že životu sa nedá utiecť ani vo filme.
Pár vecí, ktoré na Moste do krajiny Terabithia zbožňujem
Postavy
Každá postava, dokonca aj tie vedľajšie sú podľa mňa krásne premyslené. Jess sa bojí toho, že zostane uväznený v jeho chudobnom meste a že sklame svoju rodinu. Leslie je bezstarostná, trochu ľahkovážna a práve preto sa títo dvaja tak nádherne dopĺňajú.
Čo však majú spoločné je ich predstavivosť, čo si Jess neuvedomí, až pokiaľ sa mu do života nepripletie Leslie.
Počas čítania a aj pozernia som mala pocit, akoby som ich poznala od malička a rástla pomaličky s nimi, čo v podstate aj tak bolo. Priala by si, aby som v tomto svete mohla zostať o niečo dlhšie. Niektorí si to priali očividne tiež a preto vytvorili fanfikcie na druhú časť, ktorá však samozrejme nikdy nevyšla.
"Jess didn’t concern himself with what would “become of it.” For the first time in his life he got up every morning with something to look forward to. Leslie was more than his friend. She was his other, more exciting self–his way to Terabithia and all worlds beyond."
Prvá láska
Nikdy nebolo priamo vyjadrené to, že boli do seba zamilovaní, avšak ja som to tam medzi riadkami akosi videla a možno aj preto to oblo pre mňa také kúzelné.
Vyžarovalo to práve z jednej pasáže, kde písali falošný zamilovaný list dievčaťu, ktoré ich šikanovalo. Bol síce určený pre ňu, avšak jednotlivé vety akoby boli určené pre nich navzájom...
“‘If you say you do not love me, it will break heart. So please don’t. If you love me as much as I love you, my darling–‘”
“Hold it. I can’t write that fast.”
Leslie waited, and when he looked up, she continued in a moony voice, “‘Meet me behind the school this afternoon after school. Do not worry about missing your bus. I want to walk home with you and talk about US.'”
Mystickosť a imaginácia
Veľmi sa mi páčilo to, ako bola celá Terabithia vytvorená. Mali sme tu obrovských škriatkoch, Temného pána, proti ktorému sme mohli bojovať a jednoducho mohli sme tu robiť naozaj hocičo načo sme len pomysleli.
Tiež nám to v podstate ukazuje to, že fantázii sa naozaj medze nekladú.
“Just close your eyes and keep your mind wide open.”
Tento citát je viac ako pravdivý, pretože niekedy naozaj objavíme veci, ktoré sme pred tým nevideli. Jednoducho stačí povoliť uzdu hraniciam svojej mysle a vydať sa až za ne.
Realistické vyobrazenie smrti a smútku
Niekedy nás vo filmoch šetria, alebo dokonca j keď sa snažia o realistické prežívanie smútku, nie vždy sa im to aj podarí.
V tomto prípade Jessova reakcia vyzerala neskutočne reálne. Nedokázal to spracovať a prežíval niečo ako štádium šoku, ktorý nastáva v takýchto prípadoch. Malo to neskutočný dopad na jeho postavu a bolo to cítiť aj z textu samotného.
"His stomach suddenly felt cold. It had something to do with buffalo, with fall, with death. With the reason he had not remembered to ask if she could go with them to Washington today."
Koniec
Jess počas celého filmu a knihy nemá moc dobrý vzťah so svojimi sestrami a považuje ich za otravné. A práve preto sa mi páčilo, že sa na konci svojej sestre otvorí a vpustí ju do svojho sveta a zároveň do svojho boľavého srdca.
Samozrejme žiadny vzťah už nebude taký aký mal s Leslie. Krásny, úprimný a možno v niektorých aspektoch aj nebezpečný.
"When he finished, he put flowers in her hair and led her across the bridge – the great bridge into Terabithia – which might look to someone with no magic in him like a few planks across a nearly dry gully."
Popravde si neviem predstaviť film, ktorý by vyobrazoval detstvo ako také lepšie, ako práve tento. Krásne, plné lekcií a niekedy veľmi kruté.
Keď som bola dieťa, naozaj som tento film milovala natoľko, že som svoj účes a aj štýl svojho obliekania zmenila na ten, aký nosila Leslie. Poviem vám, bola to katastrofa, tak som radšej prestala :D
Niekedy je však neskutočne zaujímavé to, ako náš život dokážu knihy a filmy ta neskutočne ovplyvniť, že ho prestaviame od základov.
Mňa už vo veľmi skorom veku naučila to, že nič nie je večné. Žiadne priateľstvo nemusí trvať naveky a všetko sa môže zmeniť behom sekundy. Čo sa má stať, to sa stane a bohužiaľ tok života nezmeníme, aj keby sme sa veľmi snažili.
Niektorí ľudia sú určení na to, aby v našom živote zostali, no niektorí majú našim životom len preplávať a odovzdať nám to potrebné, čo nám v živote chýba, ako to bolo aj v tomto prípade.
Neviem čo viac napísať, ako to, že Terabithia bude mať v mojom srdci vždy zvláštne miesto, ktoré si budem chrániť. Verte mi, pri tomto filme sa budete smiať, ale budete aj plakať. Avšak som si istá, že ho budete milovať.
