sobota 30. apríla 2022

Nepečený Oreo cheesecake

 


Prísady

Keksíkový základ:

250g Oreo sušienok
80g roztopeného masla

Krém s bielou čokoládou

200g bielej čokolády
60g šľahačky
500g mascarpone
16g práškového cukru
10g vanilkového extraktu
250ml 33% smotany na šľahanie
120g Oreo sušienok

Poleva

1 Mliečna Milka čokoláda

Postup

Oreo sušienky rozdrvíme v ručnom mixéri a následne pridáme roztopené maslo. Poriadne spolu premiešame a zmes vtlačíme na dno pripravenej tortovej formy a dáme na chvíľu zachladiť do chladničky.
 
Vo vodnom kúpeli si roztopíme bielu čokoládu spolu so šľahačkou a následne necháme trochu vychladnúť. V miske si mixérom vymiešame Mascarpone s práškovým cukrom a vanilkovým extraktom. Do tejto zmesi prilejem bielu čokoládu a opäť dobre premiešame. 
V druhej miske si vymiešame smotanu na šľahanie do tuha a postupne primiešavame do pripraveného krému. Nakoniec pridáme Oreo sušienky, ktoré sú podrvené na menšie kúsky. 

Pripravený krém si vylejeme do tortovej formy a dáme zachladiť do chladničky.
Vo vodnom kúpeli si opäť roztopíme čokoládu, tentoraz mliečnu a necháme trošku vychladnúť pred tým, ako ju nalejeme na krém.

Takto hotovú tortu dáme aspoň na 4 hodiny zatuhnúť do chladničky a máme hotovo. Dobrú chuť! :) 

nedeľa 24. apríla 2022

Krutý princ (Holly Black)

 


Anotácia 


Holly Black, jedna z najúspešnejších autoriek detskej a YA literatúry súčasnosti, odštartovala v novej trilógii príbeh o manipulácii, kráse i krutosti sveta mágie a nevyspytateľných vášňach.

Jude mala len sedem rokov, keď jej rodičov brutálne zavraždili a spolu s jej dvomi sestrami ju uniesli zo sveta smrteľníkov, aby žili na Najvyššom dvore vo férskej ríši obývanej prastarými, často zákernými magickými bytosťami. O desať rokov neskôr si Jude neželá nič iné než medzi nich zapadnúť. Väčšina férov však smrteľníkmi opovrhuje. Najmä princ Cardan, najmladší a najskazenejší syn Najvyššieho kráľa. Jude sa čoraz viac zapletá do dvorných intríg a klamstiev a zisťuje, že aj ona dokáže podvádzať a prelievať krv. Ale v najvyšších kruhoch dochádza k zrade a hrozí, že Kráľovský dvor pohltí násilie. Jude preto bude riskovať vlastný život v nebezpečnom spojenectve, aby zachránila svoje sestry a samotnú ríšu.

Názov:  Stratená apatekárka 

Autor: Sarah Pennerová

Žáner: Triler

Počet strán: 320

Rok vydania: 2021

Vydavateľstvo: Fortuna Libri

Hodnotenie: 5/5 ★


Recenzia 


Myslím že už hneď takto na začiatku by som vás mala varovať, že toto bude o niečo dlhšia recenzia, než na aké ste zvyknutí.... dnes sa bude jednať o trilógiu, ktorú by som rada rozobrala, pretože som si všimla, že ľudia sa pri nej delia na dva tábory - buď ju milujú, alebo nenávidia. Čo poviete, na ktorú z týchto strán sa pridám ja? 

Priznám sa, že pri tejto sérii som mala malé predsudky. Pravdepodobne to bude preto, lebo som o nej počula už tak veľa a pomaly z každej strany, aj keď som sa snažil nič nečítať, aby som náhodou nezistila žiadne spoilery. To sa mi našťastie podarilo, ale nezaobišlo sa to bez čítania zopár názorov o nej, ktoré som zachytila. Bolo tam spomenuté aj to, že niektorých nebavila, niektorí si dokonca mysleli, že je pre deti. Nuž, je to predsa YA literatúra, nie pre dospelých, takže na tej vekovej kategórii asi predsa len niečo bude. 
Takže po všetkých záveroch, ku ktorým som sa dostala, som do nej išla s malým výkričníkom v hlave, že to bude pravdepodobne pre mladšie vekové kategórie a je dosť možné, že sa mi to nebude páčiť, ale nebudem klamať, opak bol pravdou. Nemôžem povedať, že by som si ju zaradila, medzi najúžasnejšie série aké som kedy čítala, ale veľmi sa mi páčila... 

Krutý princ


Hneď ako som sa pustila do čítania prvej knihy, zaujala ma svojou originalitou. Mala som pocit, že postavy aj príbeh boli napísané inak a ešte som nič také nečítala, takže z toho som mala radosť. Samozrejme mi bolo jasné, že sa v tejto knihe predstaví hate to love relationship medzi hlavnými postavami, ale to je úprimne jeden z mojich najobľúbenejších konceptov, takže sa nesťažujem. 

Jude som po väčšine mala rada, pre jej drsnú povahu a pre to, ako vedela prežiť v každej situácii. Veľmi mi to pripomínala Seleinu z Trónu zo skla a tú postavu práve milujem. Avšak boli aj momenty nad ktorými som sa pozastavila. Ako som už povedala jej húževnatosť a aj tvrdohlavosť sa mi páčila, ale niekedy je to už moc a treba vedieť kde sú hranice a tie moje niekedy prekračovala. 

Cardan bol typické rozmaznané princiatko, ktoré vždy dostalo to čo chcelo a samozrejme nikdy mu nikto nepovedal nie. Práve preto ho asi zaskočilo to, keď sa mu niekto vzoprel a to sa mi neskutočne páčilo. Nie len že sa ho Jude nebála, ale dokonca vyhľadávala príležitosti kedy mu mohla čeliť a poviem vám, to boli práve jedny z najzaujímavejších momentov. Niektoré scény sa mi zdali zvláštne, najmä jedna konkrétna, ktorú nechcem prezrádzať. Napoviem vám ale, že Jude v nej ochutnala zakázané ovocie a to môže mať v tejto spojitosti hneď niekoľko významov - niektoré sú trošku nevinnejšie ako tie iné ;)

Čo sa týka ďalších dvoch hlavnnejších postáv, ktoré by som rada spomenula, Taryn a Vivienne sestier Jude, tak medzi nimi bol veľký kontrast. Viv som mala rada pre jej dobrú povahu a podľa mňa vedela veľmi dobre rozoznať čo je správne a čo nie a pozrieť sa na veci takým triezvym pohľadom. Zato Taryn som nemala rada od začiatku a môžem teda povedať že až po koniec. Stvárala jednu katastrofu za druhou a tá jej večná túžba zapadnúť do sveta Férov mi teda už poriadne liezla hore krkom. 

Páčilo sa mi celkové prepojenie s ľudským svetom, ale opäť sme tu mali klišé, že ľudia o existencii tejto ríše vlastne vôbec netušili. Možno by som bola radšej za nejaké odhalenie alebo niečo podobné, pretože takto je to minimálne v 50% fantasy knihách. 

Počas celej knihy ma scény neprestali prekvapovať a naozaj musím povedať, že neviem kde ľudia na tom našli niečo detské. Možno pre teenagerov aj áno, ale podľa určitých scén, nie... Mne sa to napríklad čítalo veľmi dobre a aj ľahko a ani som nevedela ako a otáčala som jednu stránku za druhou.

Musím aj podotknúť, že koniec ma veľmi prekvapil a dosť ťažko sa mi celkovo nejaká séria, opisuje bez spojlerov. Povedala by som teda, že to neskončilo tak, ako som čakala že to skončí, ale práve naopak a to ma opäť veľmi príjemne prekvapilo. S vervou som sa teda pustila čítať ďalší diel, lebo som bola prekvapená na to, čo si ešte autorka pre nás pripravila. 

Skazený kráľ


Kto ešte nečítal prvý diel, tak si myslím že do pokračovania tejto recenzie by sa púšťať nemal. Snažím sa všetko písať tak, aby som nič nevyzradila a nezničila vám tak zážitok z čítania, ale človek nikdy nevie, možno mi niečo unikne a ani si to neuvedomím...

Tohto dielu som sa trošku obávala, pretože druhý diely väčšinou bývajú akýmsi premostením medzi prvýmm a tretím a myslela som si, že sa to bude rozbiehať minimálne tak pomaly, ako prvá polovica prvej knihy. Avšak som naozaj rada za to, že som sa v tomto mýlila. Autorka sa rozbehla neskutočným tempom hneď na začiatku a hneď sme vhupli do deja na kráľovskom dvore. 

Jude si Cardana omotala okolo prsta, ale samozrejme nič nie je také, ako si predstavovala. Nie je to ľahké a Cardan samotný jej to nemieni uľahčiť. Je to niečo ako hra na mačku a myš a snažia sa jeden druhého prekabátiť. Jude sa ale kráti čas a musí vymyslieť plán ako čo najdlhšie udržať Cardana na tróne. Podarilo sa jej to?

Nuž ak by som sa opäť mala vyjadriť k nejakým charakterovým vlastnostiam, nejako ma neprekvapilo že sa Jude vyvinula ešte k horšiemu. Mala som pocit akoby úplne zahodila zábrany a ešte viac klamala, manipulovala a dokonca môžem tvrdiť, že aj vraždila. Ale čo niekedy človek neurobí pre to čo chce, všakže. Jej povaha je celkovo iná ako bežné povahy v YA knihách, čo sa mi páči, ako som už spomínala, pretože je to také osvieženie. Ale stále sa občas pristihnem nad tým ako krčím nosom nad niektorými jej reakciami a správaním a tiež zisťujem, že ma hádam nikdy neprestane prekvapovať. 

„Moc sa dá získať veľmi jednoducho, zložitejšie je udržať si ju.“


Cardan sa nesie v rovnakom duchu ako v prvej knihe. Aj keď mám dojem, že odhaľujeme zopár jeho vlastností, ktoré sú akoby jemnejšie, aj keď je to typický chlap a nechce ich dať naživo. odhaľujeme tajomstvá jeho života a dostávame sa mu pod kožu a zisťujeme, prečo môže byť taký, aký je dnes. Neviem čím to je, ale ja som si k nemu nejaké tie sympatie, ako to býva niekedy pri iných hlavných mužských postavách, nevybudovala a myslím si že keď to už neprišlo doteraz, tak to už nepríde vôbec. 

Postavy, ktoré som nemala rada v prvom diely stále zostávajú moje neobľúbené, možno dokonca sa môj vzťah k nim zhoršuje. Taryn nemám rada a ani ju mať rada nebudem. Neviem či sa dá mať rád niekto, kto kvôli tomu aby dosiahol čo chce zradí aj vlastnú krv.

Každopádne som naozaj neskutočne zvedavá na to, ako sa toto celé skončí, pretože mám pocit že veľ vecí ktoré som čakala že sa odohrajú ako v klasických YA knihách boli opačne, takže momentálne trošku neviem čo čakať, ale som za to aj rada. Na konci tejto knihy vás čaká neskutočný zvrat, ktorý som ja osobne absolútne nečakala, pretože po prečítaní predchádzajúcich možno 50 strán som nadobudla dojem, že všetko bude tak, ako som si aj myslela. Za toto dávam autorke neskutočné plusové body, že ma prekvapila a dúfam, že si to udrží aj naďalej.

Kráľovná ničoho


Na záver celej trilógie tu máme diel, ktorý je najviac krvilačný zo všetkých a v ktorom pretečie mnoho krvi. Je plný vojnovej politiky, ako už trošku načrtli aj diely pre týmto.

Za Jude príde jej u mňa tak "obľúbená" sestra Taryn s prosbou o pomoc, lebo spravila niečo, čo by som skôr povedala, že sa hodí na správanie Jude. Ale tak ako sa hovorí "tichá voda brehy myje". Akože musím povedať, že som zostala neskutočne prekvapená, lebo som to absolútne nečakala a opäť musím autorke prirátať body za toto prekvapenie. Už od prvého dielu som mala dojem, že tieto knihy nebudú klasická YA literatúra pre toľko smrti a podobnej tematiky ktorá sa v nich nachádza, ale teraz sa v tom len utvrdzujem.

Po určitých prekvapivých udalostiach z predchádzajúcich kníh tu máme možnosť vidieť Jude sediacu na tróne a vládnucu. Bola som zvedavá na to, ako sa s touto úlohou popasuje, pretože v minulosti si narobila veľmi veľa silných nepriateľov. Avšak zvládla to podľa mňa veľmi dobre a bola som rada za to, že sa nenechala zlákať na zlé chodníčky všetkými, ktorí ju chceli použiť ako prostriedok pre svoje zlé ciele. Hlavne jej nevlastný otec Madock, ktorý sa pokúšal nenápadne cez ňu vládnuť...

„Moc so sebou vždy nosí kliatbu,“ odvetím. „Tí najhorší z nás urobia všetko preto, aby ju získali, a tí, v čích rukách by prekvitala, sa jej za každú cenu vyhýbajú.“


Autorka sa v tejto knihe ale podľa mňa snažila napchať veľmi veľa, do veľmi málo strán. Naozaj sa tam toho dialo toľko, že som to pomaly nestíhala sledovať. Možno keby je táto séria o niečo dlhšia tak by to nebol žiadny problém, pretože mám radšej ak je séria dlhšia, ale všetko je pekne do detailov prepracované a tu som mala dojem, že nebolo. 
Na konci nás čakalo klišé v podobe "láska zachráni všetko" samozrejme. V niektorých knihách to mám rada, ale sem sa mi to z určitého dôvodu nehodilo. Jednoducho mi táto séria neprišla ako niečo romantické, ale skôr krvilačné a také, že hlavné postavy sa naozaj neznášali. Možno tam bola potlačovaná túžba po tom druhom, ale láska? určite nie, takže za mňa bol ten záver zlý a preto sa aj táto tretia časť stala pre mňa najmenej obľúbenou z týchto všetkých, bohužiaľ....

Nemôžem autorke uprieť to, že sa s touto sériou snažila vyhrať, to áno. Ale za mňa mala veľké nedostatky, ktoré by sa dali dotiahnuť do konca. Možno je to tým, v akom veku som to čítala a keby som tak o  rokov mladšia, tak by som to milovala, pretože vtedy to pre mňa boli roky Divergencie a Hier o život, no teraz na to pozerám asi trošku viac objektívnejšie a recenziu si nechávam prejsť hlavou.

Každopádne určite vám túto sériu odporúčam, pretože je to niečo nové a predsa len je tam podľa mňa viac pozitívnych vecí ako negatívnych.
Za možnosť prečítať si tieto knižky veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart <3






piatok 18. marca 2022

S láskou Eloise (Julia Quinn)

 


Anotácia 

Sir Phillip Crane nadviaže s Eloise Bridgertonovou netradičný vzťah plný slov na listovom papieri. Vyzerá to tak, že Eloise je stará dievka, ktorá bude určite nenápadná, poddajná a určite bude zúfalo túžiť po manželstve. Tak jej ho navrhne. Pred jeho dverami sa však objaví žena, ktorá je stelesnením všetkého možného, len nie pokojnej dámy...

Eloise Bridgertonová premýšľa, či je naozaj takým bláznom, ktorý uprostred noci nasadne na drožku a uháňa do neznáma. Vyzeralo to tak, že na konci jej bezhlavej cesty bude muž, ktorého si s radosťou vezme za muža. Nie je. Je všetko iné, len nie muž, ktorý by aspoň zďaleka pripomínal londýnskych gentlemanov, čo ju žiadali o ruku. A aby toho nebolo málo, je tu jedna skutočnosť, ktorú jej zamlčal...

Názov:  S láskou Eloise

Autor: Julia Quinn

Žáner: Historický román

Počet strán: 256

Rok vydania: 2021

Vydavateľstvo: Pandora

Hodnotenie: 4/5 ★


Recenzia 

Toto bola jedna z kníh z tejto série, na ktorú som sa najviac tešila, pretože som bola zvedavá na to, koho si intelektuálka Eloise vezme a v kom nájde tú svoju spriaznenú dušu.

Nechcem povedať, že by ma kniha sklamala, ale ani som z nej nebola až tak nadšená ako by som čakala. Zatiaľ som svoj názor nezmenila a mojimi favoritmi zostali 1,2 a 4, aj keď som myslela, že práve táto to zmení... Nuž poďme sa presunúť na to, čo sa mi na knihe moc nepozdávalo.

V prvom rade, už pri jednom z predošlých dielov som spozorovala, že autorka akoby vykradla iný príbeh a podobnosti tam boli až veľmi nápadné. Tu som mala pri jednej pasáži rovnaký pocit. Neviem či niekto z vás pozeral filmy o Pestúnkach, keď bol malý. Pre mňa to bola stará klasika, ako napríklad Denník pestúnky, alebo Dievča na stráženie... A práve v tomto som bola mierne sklamaná, lebo sme tu opäť mali neposlušné deti, ktoré robia či už svojej pestúnke, alebo teda budúcej mame zle. Prišlo mi to neskutočne neoriginálne a keďže to nie je prvý raz čo ma tak autorka sklamala, neviem čo mám očakávať od jej ďalšej knihy.

Tiež som možno čakala trošku väčšie dobrodružstvo, predsa len to bola Eloise, ktorá snívala vo veľkom a zdalo sa mi, že to možno nebolo také, ako si zaslúžila. Podľa mňa mohol byť ten príbeh lepší a nápaditejší, pretože v niektorých miestach ten dej trošku stagnoval.

Na druhú stranu aby som nehovorila len o negatívach, celkom sa mi páčilo to, ako pomaly a akým smerom sa vyvíjal vzťah Eloise a Phillipa. Mám rada slow-burn romance a asi by som si už mohla zvyknúť na to, že v autorkiných knihách je používaná veľmi často. Avšak je to môj šálok kávy, no pre niekoho kto má radšej akciu, by sa táto knižka mohla kvázi "vliecť".

Taktiež sa mi veľmi páčilo počínanie Eloise, ako aj s deťmi tak celkovo počas celej knihy. Niet divu, pretože je to jedna z mojich najobľúbenejších postáv v Bridgertone, takže jej povaha sa mi páči.

Aby som nezabudla spomenúť, táto kniha mala aj vtipné scény, nad ktorými som sa veru pobavila, takže okrem romantiky a aj mierneho napätia vás čaká aj toto. 

Koniec koncov pozitíva v tejto kniha prevažovali nad negatívami, ale ako som už vyššie spomenula, mierne sa mi nepáčilo to že časť tejto knihy mi prišla skopírovaná. Odvtedy sa moja chuť čítať túto knihu trošku vytratila, ale nakoniec som rada že som to nejako dobojovala a môžem to objektívne zhodnotiť, nie len podľa prvej polovice. Verím tomu že väčšina ľudí ju budú milovať už len z princípu že tu vystupuje Eloise, ale aj napriek tomu si myslím že tie chybičky krásy sa nedajú prehliadnuť.




Za zaslanie knižky by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu Pandora :) 

streda 9. marca 2022

Skryté dary (Caroline O´donoghue)

 


Anotácia 

Maeve je šestnásťročná stredoškoláčka, ktorej sa v škole veľmi nedarí. Nič ju nebaví, pre nič sa nedokáže nadchnúť a v porovnaní so svojimi úspešnými súrodencami sa cíti ako sivá myška. Jedného dňa nájde balíček tarotových kariet, a hoci o tarote nič nevie, objav ju okamžite zaujme. Len jedna karta akoby nepatrila medzi ostatné – Správkyňa. Maeve o nej nedokáže nič zistiť, a tak ju vytiahne z balíčka a schová u seba v izbe. Z ostatných začne veštiť spolužiačkam a stáva sa čoraz populárnejšou. Vyveštiť si nechá aj Lily, Maevina bývalá najlepšia kamarátka. Z balíčka kariet si vytiahne práve tú, ktorá tam nemala čo hľadať. Keď sa potom neobjaví v škole, Maeve premkne neblahé tušenie, že za jej zmiznutím stojí záhadná Správkyňa.

Názov:  Skryté dary

Autor: Caroline O´donoghue

Žáner: Fantasy

Počet strán: 360

Rok vydania: 2021

Vydavateľstvo: Ikar

Hodnotenie: 4/5 ★


Recenzia 


Pri tejto knižke som si opäť nečítala recenziu, ako pri väčšine, pre ktoré sa rozhodnem. Zaujala ma svojou obálkou a hlavne tým, čo som o nej počula... vraj to má byť niečo nové, iné, o mágii a tarotových kartách a to mi úplne stačilo na to, aby som sa pre ňu rozhodla. 

Už od začiatku ako som sa do knižky začítala, som vedela, že mi to pôjde veľmi rýchlo, nie len kvôli napínavému deju, ale aj kvôli obrázkom, ktoré sa v knižke nachádzali a zároveň aj obohacovali dej.

Samozrejme spadá do kategórie YA, takže sa nedá čakať niečo veľkolepé a prevratné. Mne osobne sa ťažko do tejto literatúry začítava, pretože už mi nemá často čo nové a originálne ponúknuť, ale som rada, že v tomto prípade ponúkla. :)

Ešte som nečítala žiadnu knižku, ktorá by sa odohrávala v Írsku a mala tematiku tarotových kariet. Veľmi sa mi páčilo to, ako tu bolo popretkávané prostredie a zároveň miestne legendy. Neviem naozaj, či sú reálne a na niečo také sa v Írsku verí, ale rada by som to zistila, pretože je fascinujúce zisťovať, ako má každá krajina také tie svoje povery a porekadlá.

Tiež sa podľa mňa dej pekne a plynulo vyvíjal. Už od začiatku ma zaujal spôsobom, akým sme našli tarotové karty, pretože bol taký tajomný a sľuboval dobrodružstvo, ktoré sme koniec koncov aj dostali.
Celkovo musím povedať, že ma dej jednoducho prekvapil. Čakala som niečo prvoplánové a bez nápadu, ale stalo sa tu veľa nápaditých vecí a taktiež aj postavy boli podľa mňa pekne prepracované, čo dodávalo deju ten správny šmrnc.

Z postáv myslím že nebola vyslovene nejaká, ktorú som nemala rada. Maeve som mala celkom rada, ale áno mala dosť múch. Nemôžeme byť bezchybný, ale  moc sa mi nepáčilo, ako sa zachovala ku kamarátke a tiež že mala niekedy trošku povrchné myšlienky. Samozrejme nemôžem od teenagerov čakať, že budú premýšľať ako dospelí rozumní ľudia, pretože viem že keď som ja bola v tomto veku, tiež som si myslela, že sa okolo mňa točí celý svet...

Nepovedala by som tiež, že sa tu nachádzalo veľa svetoborných myšlienok, ktoré vás prinútili premýšľať nad zmyslom života, ale jedna pekná sa tu predsa len našla:


"Všetci sa občas správame k druhým nepekne. Aj málo súcitný či nedokonalý človek by mal pociťovať ľútosť. Dôležité je poučiť sa z toho a vzápätí sa k ľuďom správať lepšie."


Záver knihy ma neskutočne prekvapil a hneď som si musela ísť hľadať, koľko ďalších častí ešte autorka napísala. Ak som správne našla, mala by to byť len jedna, čo ma celkom mrzí, ale na druhú stranu, neviem sa dočkať ani len tejto jednej, takže naozaj neviem, čo by som  robila keby mám čakať na viacero kníh :D

Ak by som to mala celkovo zhodnotiť, tak by som vám ju rozhodne odporučila. Knižka má pekne prepracovaný dej opradený tajomstvami, je originálny, čo sa nestáva úplne často v YA knihách, postavy sú za mňa taký priemer, ale knižku zachraňuje jej originalita a kopec prekvapení, ktoré počas nej odhaľujeme. Na dlhé večery so zapálenou sviečkou je naozaj ako stvorená!






Za zaslanie knižky na recenziu by som sa veľmi pekne chcela podakovať vydavateľstvu Ikar! :)

nedeľa 13. februára 2022

Most do krajiny Terabithia

 



Obsah

Jess je zakríknutý chlapec, ktorý celé leto poctivo trénuje beh, aby sa stal najrýchlejším vo svojej triede. Jeho cieľ je však prekazený, keď nové dievča Leslie, ktoré nastúpi do školy, nečakane vyhrá bežecké preteky. Avšak aj napriek tejto udalosti sa z nich rýchlo stanú najlepší priatelia. Leslie rada rozpráva vymyslené príbehy plné fantázie a čarov a Jess zase rád maľuje. Leslie čoskoro predstaví Jessovi nový svet plný predstavivosti a fantázie a spoločne vytvoria tajné kráľovstvo Terabithia, čarovné miesto, kde sa dá dostať len na starom lane ponad potok v lese blízko ich domovov. Tu spoločne vládnu kráľovstvu a bojujú proti Temnému pánovi a jeho tvorom... 


 Rok vydania: 16. február 2007

Doba trvania: 95 minút

Hlavné herecké obsadenie: Josh Hutcherson, Anna Sophia Robb...


Môj názor


Most do krajiny Terabithia je natočený podľa novely Katherine Peterson. Tento úžasný príbeh dvoch osamelých detí, ktoré sa stanú blízkymi priateľmi je oslavou imaginácie, zdrojov toho, ako sa vysporiadať s reálnymi záťažami života, stresu a straty...

Jess je osamelý chlapec, ktorý žije vo veľkom dome so štyrmi sestrami, ktoré ho prevažne ignorujú. Jeho otec a matka sa neustále boja o to, ako zaplatia účty. V škole je Jess neustále šikanovaný. 
Pokúsil sa zobrať osud do svojich rúk a zapojil sa do bežeckých pretekov a myslel si, že to vyhrá. Ani vo sne by mu nenapadlo, že ho niekto porazí a že ten niekto bude navyše dievča. Leslie Burke - nové dievča, ktoré ako sa nakoniec ukáže, je jeho nová suseda. 

Leslie netrvá dlho, kým si uvedomí, že je Jess výnimočný. Stanú sa z nich priatelia a predstaví mu svet imaginácie. V lese za ich domami objavia lano, ktorými sa prehupnú na druhú stranu rieky, kde objavia magické kráľovstvo Terabithia. Je to ich súkromné miesto, útočisko, kam môžu utiecť pre starosťami z reálneho sveta. 

Určite všetci z vás poznajú tento film. Ja som sa k nemu dostala ešte ako malé dievča, keď mi ho pustila kamarátka. Z momentu, keď som prvý raz videla tento film si pamätám iba jedno... že to bolo prvý raz v živote, čo som mala naozaj zlomené srdce...



Možno by si niekto pomyslel, že je to naozaj len film pre deti a nestojí za pozretie... nechajte ma opraviť vás. Myslím si, že aj napriek tomu že sú mnohí čo toto čítajú už dospelí, tento film vás mnoho naučí a dojme vás k slzám.


Predstaviť si stratu najlepšieho priateľa je ťažké, ale zažiť jeho smrť je ešte ťažšie. A práve o tom je tento film. O strate. O tom, že aj napriek tomu, že si myslíme, že máme všetko, v okamihu to môžeme stratiť a tom, že životu sa nedá utiecť ani vo filme.


Pár vecí, ktoré na Moste do krajiny Terabithia zbožňujem

Postavy

Každá postava, dokonca aj tie vedľajšie sú podľa mňa krásne premyslené. Jess sa bojí toho, že zostane uväznený v jeho chudobnom meste a že sklame svoju rodinu. Leslie je bezstarostná, trochu ľahkovážna a práve preto sa títo dvaja tak nádherne dopĺňajú. 
Čo však majú spoločné je ich predstavivosť, čo si Jess neuvedomí, až pokiaľ sa mu do života nepripletie Leslie. 

Počas čítania a aj pozernia som mala pocit, akoby som ich poznala od malička a rástla pomaličky s nimi, čo v podstate aj tak bolo. Priala by si, aby som v tomto svete mohla zostať o niečo dlhšie. Niektorí si to priali očividne tiež a preto vytvorili fanfikcie na druhú časť, ktorá však samozrejme nikdy nevyšla.

"Jess didn’t concern himself with what would “become of it.” For the first time in his life he got up every morning with something to look forward to. Leslie was more than his friend. She was his other, more exciting self–his way to Terabithia and all worlds beyond."


Prvá láska

Nikdy nebolo priamo vyjadrené to, že boli do seba zamilovaní, avšak ja som to tam medzi riadkami akosi videla a možno aj preto to oblo pre mňa také kúzelné.

Vyžarovalo to práve z jednej pasáže, kde písali falošný zamilovaný list dievčaťu, ktoré ich šikanovalo. Bol síce určený pre ňu, avšak jednotlivé vety akoby boli určené pre nich navzájom... 

“‘If you say you do not love me, it will break heart. So please don’t. If you love me as much as I love you, my darling–‘”

“Hold it. I can’t write that fast.”

Leslie waited, and when he looked up, she continued in a moony voice, “‘Meet me behind the school this afternoon after school. Do not worry about missing your bus. I want to walk home with you and talk about US.'”



Mystickosť a imaginácia

Veľmi sa mi páčilo to, ako bola celá Terabithia vytvorená. Mali sme tu obrovských škriatkoch, Temného pána, proti ktorému sme mohli bojovať a jednoducho mohli sme tu robiť naozaj hocičo načo sme len pomysleli. 

Tiež nám to v podstate ukazuje to, že fantázii sa naozaj medze nekladú.

“Just close your eyes and keep your mind wide open.”


Tento citát je viac ako pravdivý, pretože niekedy naozaj objavíme veci, ktoré sme pred tým nevideli. Jednoducho stačí povoliť uzdu hraniciam svojej mysle a vydať sa až za ne. 



Realistické vyobrazenie smrti a smútku

Niekedy nás vo filmoch šetria, alebo dokonca j keď sa snažia o realistické prežívanie smútku, nie vždy sa im to aj podarí.

V tomto prípade Jessova reakcia vyzerala neskutočne reálne. Nedokázal to spracovať a prežíval niečo ako štádium šoku, ktorý nastáva v takýchto prípadoch. Malo to neskutočný dopad na jeho postavu a bolo to cítiť aj z textu samotného. 

"His stomach suddenly felt cold. It had something to do with buffalo, with fall, with death. With the reason he had not remembered to ask if she could go with them to Washington today."


Koniec

Jess počas celého filmu a knihy nemá moc dobrý vzťah so svojimi sestrami a považuje ich za otravné. A práve preto sa mi páčilo, že sa na konci svojej sestre otvorí a vpustí ju do svojho sveta a zároveň do svojho boľavého srdca.

Samozrejme žiadny vzťah už nebude taký aký mal s Leslie. Krásny, úprimný a možno v niektorých aspektoch aj nebezpečný. 

"When he finished, he put flowers in her hair and led her across the bridge – the great bridge into Terabithia – which might look to someone with no magic in him like a few planks across a nearly dry gully."



Popravde si neviem predstaviť film, ktorý by vyobrazoval detstvo ako také lepšie, ako práve tento. Krásne, plné lekcií a niekedy veľmi kruté.

Keď som bola dieťa, naozaj som tento film milovala natoľko, že som svoj účes a aj štýl svojho obliekania zmenila na ten, aký nosila Leslie. Poviem vám, bola to katastrofa, tak som radšej prestala :D 
Niekedy je však neskutočne zaujímavé to, ako náš život dokážu knihy a filmy ta neskutočne ovplyvniť, že ho prestaviame od základov. 




Mňa už vo veľmi skorom veku naučila to, že nič nie je večné. Žiadne priateľstvo nemusí trvať naveky a všetko sa môže zmeniť behom sekundy. Čo sa má stať, to sa stane a bohužiaľ tok života nezmeníme, aj keby sme sa veľmi snažili.
Niektorí ľudia sú určení na to, aby v našom živote zostali, no niektorí majú našim životom len preplávať a odovzdať nám to potrebné, čo nám v živote chýba, ako to bolo aj v tomto prípade. 

Neviem čo viac napísať, ako to, že Terabithia bude mať v mojom srdci vždy zvláštne miesto, ktoré si budem chrániť. Verte mi, pri tomto filme sa budete smiať, ale budete aj plakať. Avšak som si istá, že ho budete milovať.