Anotácia
Nica a Rigel sa ocitli v starostlivosti manželov Milliganovcov. V blízkosti, akú ani jeden z nich doteraz nezažil. V bezpečí. Doma. Dokážu však navigovať rozbúrené vody vlastných citov a nenaraziť na traumy, ktoré si odniesli z detského domova? Zaslúži si šťastie naozaj každý? Ako sa dá pomôcť niekomu, kto verí, že je nenapraviteľne zničený? Čaká ich najprv spletitá cesta k pochopeniu seba samých a až potom sa môžu skutočne zamyslieť nad tým, čo znamenajú spolu. V krajine Slzotvorcu sa z rozbitých čriepkov skladajú dve bytosti, odsúdené jedna pre druhú.
Recenzia
Musím povedať, že táto časť sa mi čítala o niečo ľahšie, ako tá prvá. Možno to bolo tým, že bola oveľa viac nabitá akciou a mala som pocit, že dej sa konečne niekam posúva a netočíme sa stále v kruhu na rovnakom mieste.
Každopádne, odhaľujú sa nám tu viaceré detaily o udalostiach v Hrobe, za čo som naozaj veľmi rada, lebo taký ten väčší vhľad mi v prvej časti chýbal. Tiež sme tu mohli vidieť načrtnutý jeden ďalší vzťah, ktorý som ja absolútne nečakala že by mohol prísť a bolo to pre mňa zároveň veľmi zvláštne o tom čítať. Bola som ale hlavne rada za to, že vzťah Nicy a Rigela sa posunul na úplne novú úroveň a viaceré gestá, ktoré pre ňu spravil mi vyjadrovali to, akú hlbokú náklonnosť k nej má, aj napriek tomu, že to možno nevie tak dobre zložiť do slov.
Bavilo ma aj vybudované napätie vo vzťahu s Lionelom a udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s ním. Snažím sa toho veľa neprezradiť, ale verím tomu, že táto časť knihy vás bude baviť, nakoľko tam autorka veľmi dobre pracuje s emóciami čitateľov.
Čo sa musím priznať že mi trošku chýbalo, bol viac rozvinutý súdny proces. Mala som pocit, že ako to rýchlo prišlo tak to aj odišlo a určite by som to začala rozvíjať skôr, ako takmer na konci knihy. Celkovo ten koniec tejto dualógie mi prišiel veľmi urýchlený a ja osobne by som ho viac rozpracovala a pridala možno viac detailov zo života neskôr. Nemám veľmi rada, keď sa autori čo najrýchlejšie snažia knihu ukončiť, pretože mám pocit, že čitateľ si to všimne. Ale to môže byť samozrejme len môj pocit.
Ak by som túto knihu chytila do ruky ako 15-ročná, zrejme by som ju zbožňovala. Asi už nie som úplne cieľovka tohto žánru, ale aj napriek tomu som rada, že som si knižku prečítala a pripomenula si, prečo som takéto knihy zbožňovala.