Dcéra zimy

Anotácia 

Keď všetkými obávaná Morena zachráni svoju sestru Vesnu pred popravou, prvý raz za celé veky má nádej na zlomenie kliatby. Na prahu dospelosti ich totiž uväznili vo svete živých. Morena sa stala nesmrteľnou a Vesna uviazla v beznádejnom kolobehu – vždy v najkratší deň roka umrie a následne sa znovuzrodí. Kým postupne odhaľujú tajomstvo, ktoré sa skrýva za ich prekliatym osudom, musia čeliť nielen samotnému vládcovi podsvetia a bájnym príšerám, ale aj obyčajnej ľudskej zlobe a vlastnej minulosti. Podarí sa im zlomiť kliatbu alebo s nimi bohovia rozohrajú celkom inú hru?

Recenzia 

Po dočítaní tejto knihy som len sedela a hľadela do prázdna, pretože sama takmer nerozumiem tej kope pocitov, ktoré vo mne táto kniha zanechala. Jedinú vec, ktorú viem s istotou povedať je, že sa oficiálne zaradila medzi moje najmilšie a najobľúbenejšie knihy.

Netuším, prečo som sa k tomuto príbehu odhodlala až teraz a trošku aj ľutujem to, že som si ho neprečítala skôr, pretože už po prečítaní prvých 50 strán som vedela, že som sa do tohto príbehu úplne zamilovala. 

Myšlienka spojiť slovanskú mytológiu, fantasy prvky a naše tradície znela ako niečo, čo má obrovský potenciál, ale zároveň to mohlo dopadnúť všelijako. Ale táto kniha? Predčila všetky moje očakávania. Autorka dokázala nádherne oživiť svet, ktorý je nám blízky – s postavami a prvkami, ktoré poznáme z rozprávok či legiend, no napriek tomu boli podané originálne a sviežo. Cítila som z každej stránky rešpekt voči slovanskej mytológii, no zároveň tam bola autorkina odvaha dodať vlastný pohľad a trochu ju prispôsobiť príbehu.

Príbeh ma pohltil už po prvých kapitolách. Bola som úplne vtiahnutá do sveta, ktorý autorka vytvorila – bolo to magické, tajomné a zároveň také známe. Milujem, keď má kniha atmosféru, ktorá ma donúti cítiť sa, akoby som bola súčasťou deja. A tu to bolo presne tak. Stránky som doslova hltala a nakoniec som knihu prečítala za deň a pol (keby som nemusela spať, určite by to bolo ešte rýchlejšie!)

Postavy boli fantastické. Morena mi prirástla k srdcu najviac. Páčilo sa mi, ako sa autorka nebála ukázať jej tvrdosť a chladnú stránku, ale zároveň nám dovolila nahliadnuť aj pod túto masku. Morena nebola dokonalá, ale bola skutočná. Bola to postava, ktorá rástla s príbehom, a ja som ju za to obdivovala.

Vesna bola naopak úplne iná. Na začiatku na mňa pôsobila trošku márnivo – ako niekto, kto túži po dokonalom živote, ale nie vždy sa zastaví, aby si všimol, ako to ovplyvňuje ostatných. A práve to na nej bolo zaujímavé – nebola to typická "dobrá sestra", ale postava, ktorá mala svoje chyby, a ja som jej nakoniec rozumela oveľa viac, ako som čakala.

“Ľudia žili poverami a povery žili v ľuďoch.”

Najviac ma asi dostalo to, ako autorka dokázala skĺbiť známe prvky mytológie s úplne novým príbehom. Mala som pocit, že som späť v čase – niekde v hlbokom lese, kde každé šumenie vetra rozpráva príbeh. Celá kniha bola nasiaknutá slovanskou atmosférou, ale bola podaná tak, aby bola prístupná aj tým, ktorí o nej nevedia veľa. Bol to ako návrat ku koreňom, ale zároveň to pôsobilo moderne a sviežo.

Čo ma veľmi potešilo, bolo to, že všetky postavy dostali svoje konce – či už spravodlivé, alebo nie. Niektorým by som dopriala viac, iným zase menej, najmä tým, čo sa snažili kaziť život Morene a Vesne. Ale presne to ukázalo, že tento príbeh bol o živote – o jeho kráse aj krutosti.

Ak máte radi fantasy, ktoré má hĺbku, nádhernú atmosféru a postavy, na ktoré nezabudnete, tak túto knihu určite odporúčam. Mne ostane v srdci ešte veľmi dlho.