Anotácia
Holly Black, jedna z najúspešnejších autoriek detskej a YA literatúry súčasnosti, odštartovala v novej trilógii príbeh o manipulácii, kráse i krutosti sveta mágie a nevyspytateľných vášňach.
Jude mala len sedem rokov, keď jej rodičov brutálne zavraždili a spolu s jej dvomi sestrami ju uniesli zo sveta smrteľníkov, aby žili na Najvyššom dvore vo férskej ríši obývanej prastarými, často zákernými magickými bytosťami. O desať rokov neskôr si Jude neželá nič iné než medzi nich zapadnúť. Väčšina férov však smrteľníkmi opovrhuje. Najmä princ Cardan, najmladší a najskazenejší syn Najvyššieho kráľa. Jude sa čoraz viac zapletá do dvorných intríg a klamstiev a zisťuje, že aj ona dokáže podvádzať a prelievať krv. Ale v najvyšších kruhoch dochádza k zrade a hrozí, že Kráľovský dvor pohltí násilie. Jude preto bude riskovať vlastný život v nebezpečnom spojenectve, aby zachránila svoje sestry a samotnú ríšu.
Názov: Stratená apatekárka
Autor: Sarah Pennerová
Žáner: Triler
Počet strán: 320
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Fortuna Libri
Hodnotenie: 5/5 ★
Recenzia
Myslím že už hneď takto na začiatku by som vás mala varovať, že toto bude o niečo dlhšia recenzia, než na aké ste zvyknutí.... dnes sa bude jednať o trilógiu, ktorú by som rada rozobrala, pretože som si všimla, že ľudia sa pri nej delia na dva tábory - buď ju milujú, alebo nenávidia. Čo poviete, na ktorú z týchto strán sa pridám ja?
Priznám sa, že pri tejto sérii som mala malé predsudky. Pravdepodobne to bude preto, lebo som o nej počula už tak veľa a pomaly z každej strany, aj keď som sa snažil nič nečítať, aby som náhodou nezistila žiadne spoilery. To sa mi našťastie podarilo, ale nezaobišlo sa to bez čítania zopár názorov o nej, ktoré som zachytila. Bolo tam spomenuté aj to, že niektorých nebavila, niektorí si dokonca mysleli, že je pre deti. Nuž, je to predsa YA literatúra, nie pre dospelých, takže na tej vekovej kategórii asi predsa len niečo bude.
Takže po všetkých záveroch, ku ktorým som sa dostala, som do nej išla s malým výkričníkom v hlave, že to bude pravdepodobne pre mladšie vekové kategórie a je dosť možné, že sa mi to nebude páčiť, ale nebudem klamať, opak bol pravdou. Nemôžem povedať, že by som si ju zaradila, medzi najúžasnejšie série aké som kedy čítala, ale veľmi sa mi páčila...
Krutý princ
Hneď ako som sa pustila do čítania prvej knihy, zaujala ma svojou originalitou. Mala som pocit, že postavy aj príbeh boli napísané inak a ešte som nič také nečítala, takže z toho som mala radosť. Samozrejme mi bolo jasné, že sa v tejto knihe predstaví hate to love relationship medzi hlavnými postavami, ale to je úprimne jeden z mojich najobľúbenejších konceptov, takže sa nesťažujem.
Jude som po väčšine mala rada, pre jej drsnú povahu a pre to, ako vedela prežiť v každej situácii. Veľmi mi to pripomínala Seleinu z Trónu zo skla a tú postavu práve milujem. Avšak boli aj momenty nad ktorými som sa pozastavila. Ako som už povedala jej húževnatosť a aj tvrdohlavosť sa mi páčila, ale niekedy je to už moc a treba vedieť kde sú hranice a tie moje niekedy prekračovala.
Cardan bol typické rozmaznané princiatko, ktoré vždy dostalo to čo chcelo a samozrejme nikdy mu nikto nepovedal nie. Práve preto ho asi zaskočilo to, keď sa mu niekto vzoprel a to sa mi neskutočne páčilo. Nie len že sa ho Jude nebála, ale dokonca vyhľadávala príležitosti kedy mu mohla čeliť a poviem vám, to boli práve jedny z najzaujímavejších momentov. Niektoré scény sa mi zdali zvláštne, najmä jedna konkrétna, ktorú nechcem prezrádzať. Napoviem vám ale, že Jude v nej ochutnala zakázané ovocie a to môže mať v tejto spojitosti hneď niekoľko významov - niektoré sú trošku nevinnejšie ako tie iné ;)
Čo sa týka ďalších dvoch hlavnnejších postáv, ktoré by som rada spomenula, Taryn a Vivienne sestier Jude, tak medzi nimi bol veľký kontrast. Viv som mala rada pre jej dobrú povahu a podľa mňa vedela veľmi dobre rozoznať čo je správne a čo nie a pozrieť sa na veci takým triezvym pohľadom. Zato Taryn som nemala rada od začiatku a môžem teda povedať že až po koniec. Stvárala jednu katastrofu za druhou a tá jej večná túžba zapadnúť do sveta Férov mi teda už poriadne liezla hore krkom.
Páčilo sa mi celkové prepojenie s ľudským svetom, ale opäť sme tu mali klišé, že ľudia o existencii tejto ríše vlastne vôbec netušili. Možno by som bola radšej za nejaké odhalenie alebo niečo podobné, pretože takto je to minimálne v 50% fantasy knihách.
Počas celej knihy ma scény neprestali prekvapovať a naozaj musím povedať, že neviem kde ľudia na tom našli niečo detské. Možno pre teenagerov aj áno, ale podľa určitých scén, nie... Mne sa to napríklad čítalo veľmi dobre a aj ľahko a ani som nevedela ako a otáčala som jednu stránku za druhou.
Musím aj podotknúť, že koniec ma veľmi prekvapil a dosť ťažko sa mi celkovo nejaká séria, opisuje bez spojlerov. Povedala by som teda, že to neskončilo tak, ako som čakala že to skončí, ale práve naopak a to ma opäť veľmi príjemne prekvapilo. S vervou som sa teda pustila čítať ďalší diel, lebo som bola prekvapená na to, čo si ešte autorka pre nás pripravila.
Skazený kráľ
Kto ešte nečítal prvý diel, tak si myslím že do pokračovania tejto recenzie by sa púšťať nemal. Snažím sa všetko písať tak, aby som nič nevyzradila a nezničila vám tak zážitok z čítania, ale človek nikdy nevie, možno mi niečo unikne a ani si to neuvedomím...
Tohto dielu som sa trošku obávala, pretože druhý diely väčšinou bývajú akýmsi premostením medzi prvýmm a tretím a myslela som si, že sa to bude rozbiehať minimálne tak pomaly, ako prvá polovica prvej knihy. Avšak som naozaj rada za to, že som sa v tomto mýlila. Autorka sa rozbehla neskutočným tempom hneď na začiatku a hneď sme vhupli do deja na kráľovskom dvore.
Jude si Cardana omotala okolo prsta, ale samozrejme nič nie je také, ako si predstavovala. Nie je to ľahké a Cardan samotný jej to nemieni uľahčiť. Je to niečo ako hra na mačku a myš a snažia sa jeden druhého prekabátiť. Jude sa ale kráti čas a musí vymyslieť plán ako čo najdlhšie udržať Cardana na tróne. Podarilo sa jej to?
Nuž ak by som sa opäť mala vyjadriť k nejakým charakterovým vlastnostiam, nejako ma neprekvapilo že sa Jude vyvinula ešte k horšiemu. Mala som pocit akoby úplne zahodila zábrany a ešte viac klamala, manipulovala a dokonca môžem tvrdiť, že aj vraždila. Ale čo niekedy človek neurobí pre to čo chce, všakže. Jej povaha je celkovo iná ako bežné povahy v YA knihách, čo sa mi páči, ako som už spomínala, pretože je to také osvieženie. Ale stále sa občas pristihnem nad tým ako krčím nosom nad niektorými jej reakciami a správaním a tiež zisťujem, že ma hádam nikdy neprestane prekvapovať.
„Moc sa dá získať veľmi jednoducho, zložitejšie je udržať si ju.“
Cardan sa nesie v rovnakom duchu ako v prvej knihe. Aj keď mám dojem, že odhaľujeme zopár jeho vlastností, ktoré sú akoby jemnejšie, aj keď je to typický chlap a nechce ich dať naživo. odhaľujeme tajomstvá jeho života a dostávame sa mu pod kožu a zisťujeme, prečo môže byť taký, aký je dnes. Neviem čím to je, ale ja som si k nemu nejaké tie sympatie, ako to býva niekedy pri iných hlavných mužských postavách, nevybudovala a myslím si že keď to už neprišlo doteraz, tak to už nepríde vôbec.
Postavy, ktoré som nemala rada v prvom diely stále zostávajú moje neobľúbené, možno dokonca sa môj vzťah k nim zhoršuje. Taryn nemám rada a ani ju mať rada nebudem. Neviem či sa dá mať rád niekto, kto kvôli tomu aby dosiahol čo chce zradí aj vlastnú krv.
Každopádne som naozaj neskutočne zvedavá na to, ako sa toto celé skončí, pretože mám pocit že veľ vecí ktoré som čakala že sa odohrajú ako v klasických YA knihách boli opačne, takže momentálne trošku neviem čo čakať, ale som za to aj rada. Na konci tejto knihy vás čaká neskutočný zvrat, ktorý som ja osobne absolútne nečakala, pretože po prečítaní predchádzajúcich možno 50 strán som nadobudla dojem, že všetko bude tak, ako som si aj myslela. Za toto dávam autorke neskutočné plusové body, že ma prekvapila a dúfam, že si to udrží aj naďalej.
Kráľovná ničoho
Na záver celej trilógie tu máme diel, ktorý je najviac krvilačný zo všetkých a v ktorom pretečie mnoho krvi. Je plný vojnovej politiky, ako už trošku načrtli aj diely pre týmto.
Za Jude príde jej u mňa tak "obľúbená" sestra Taryn s prosbou o pomoc, lebo spravila niečo, čo by som skôr povedala, že sa hodí na správanie Jude. Ale tak ako sa hovorí "tichá voda brehy myje". Akože musím povedať, že som zostala neskutočne prekvapená, lebo som to absolútne nečakala a opäť musím autorke prirátať body za toto prekvapenie. Už od prvého dielu som mala dojem, že tieto knihy nebudú klasická YA literatúra pre toľko smrti a podobnej tematiky ktorá sa v nich nachádza, ale teraz sa v tom len utvrdzujem.
Po určitých prekvapivých udalostiach z predchádzajúcich kníh tu máme možnosť vidieť Jude sediacu na tróne a vládnucu. Bola som zvedavá na to, ako sa s touto úlohou popasuje, pretože v minulosti si narobila veľmi veľa silných nepriateľov. Avšak zvládla to podľa mňa veľmi dobre a bola som rada za to, že sa nenechala zlákať na zlé chodníčky všetkými, ktorí ju chceli použiť ako prostriedok pre svoje zlé ciele. Hlavne jej nevlastný otec Madock, ktorý sa pokúšal nenápadne cez ňu vládnuť...
„Moc so sebou vždy nosí kliatbu,“ odvetím. „Tí najhorší z nás urobia všetko preto, aby ju získali, a tí, v čích rukách by prekvitala, sa jej za každú cenu vyhýbajú.“
Autorka sa v tejto knihe ale podľa mňa snažila napchať veľmi veľa, do veľmi málo strán. Naozaj sa tam toho dialo toľko, že som to pomaly nestíhala sledovať. Možno keby je táto séria o niečo dlhšia tak by to nebol žiadny problém, pretože mám radšej ak je séria dlhšia, ale všetko je pekne do detailov prepracované a tu som mala dojem, že nebolo.
Na konci nás čakalo klišé v podobe "láska zachráni všetko" samozrejme. V niektorých knihách to mám rada, ale sem sa mi to z určitého dôvodu nehodilo. Jednoducho mi táto séria neprišla ako niečo romantické, ale skôr krvilačné a také, že hlavné postavy sa naozaj neznášali. Možno tam bola potlačovaná túžba po tom druhom, ale láska? určite nie, takže za mňa bol ten záver zlý a preto sa aj táto tretia časť stala pre mňa najmenej obľúbenou z týchto všetkých, bohužiaľ....
Nemôžem autorke uprieť to, že sa s touto sériou snažila vyhrať, to áno. Ale za mňa mala veľké nedostatky, ktoré by sa dali dotiahnuť do konca. Možno je to tým, v akom veku som to čítala a keby som tak o rokov mladšia, tak by som to milovala, pretože vtedy to pre mňa boli roky Divergencie a Hier o život, no teraz na to pozerám asi trošku viac objektívnejšie a recenziu si nechávam prejsť hlavou.
Každopádne určite vám túto sériu odporúčam, pretože je to niečo nové a predsa len je tam podľa mňa viac pozitívnych vecí ako negatívnych.
Za možnosť prečítať si tieto knižky veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart <3
.jpg)
