Slzotvorca - Kvety Amarantu

 

Anotácia 

Nica a Rigel sa ocitli v starostlivosti manželov Milliganovcov. V blízkosti, akú ani jeden z nich doteraz nezažil. V bezpečí. Doma. Dokážu však navigovať rozbúrené vody vlastných citov a nenaraziť na traumy, ktoré si odniesli z detského domova? Zaslúži si šťastie naozaj každý? Ako sa dá pomôcť niekomu, kto verí, že je nenapraviteľne zničený? Čaká ich najprv spletitá cesta k pochopeniu seba samých a až potom sa môžu skutočne zamyslieť nad tým, čo znamenajú spolu. V krajine Slzotvorcu sa z rozbitých čriepkov skladajú dve bytosti, odsúdené jedna pre druhú.

Recenzia 

Musím povedať, že táto časť sa mi čítala o niečo ľahšie, ako tá prvá. Možno to bolo tým, že bola oveľa viac nabitá akciou a mala som pocit, že dej sa konečne niekam posúva a netočíme sa stále v kruhu na rovnakom mieste. 

Každopádne, odhaľujú sa nám tu viaceré detaily o udalostiach v Hrobe, za čo som naozaj veľmi rada, lebo taký ten väčší vhľad mi v prvej časti chýbal. Tiež sme tu mohli vidieť načrtnutý jeden ďalší vzťah, ktorý som ja absolútne nečakala že by mohol prísť a bolo to pre mňa zároveň veľmi zvláštne o tom čítať. Bola som ale hlavne rada za to, že vzťah Nicy a Rigela sa posunul na úplne novú úroveň a viaceré gestá, ktoré pre ňu spravil mi vyjadrovali to, akú hlbokú náklonnosť k nej má, aj napriek tomu, že to možno nevie tak dobre zložiť do slov. 

Bavilo ma aj vybudované napätie vo vzťahu s Lionelom a udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s ním. Snažím sa toho veľa neprezradiť, ale verím tomu, že táto časť knihy vás bude baviť, nakoľko tam autorka veľmi dobre pracuje s emóciami čitateľov.

Čo sa musím priznať že mi trošku chýbalo, bol viac rozvinutý súdny proces. Mala som pocit, že ako to rýchlo prišlo tak to aj odišlo a určite by som to začala rozvíjať skôr, ako takmer na konci knihy. Celkovo ten koniec tejto dualógie mi prišiel veľmi urýchlený a ja osobne by som ho viac rozpracovala a pridala možno viac detailov zo života neskôr. Nemám veľmi rada, keď sa autori čo najrýchlejšie snažia knihu ukončiť, pretože mám pocit, že čitateľ si to všimne. Ale to môže byť samozrejme len môj pocit.

Ak by som túto knihu chytila do ruky ako 15-ročná, zrejme by som ju zbožňovala. Asi už nie som úplne cieľovka tohto žánru, ale aj napriek tomu som rada, že som si knižku prečítala a pripomenula si, prečo som takéto knihy zbožňovala. 

Slzotvorca - Čierna ruža

 

Anotácia 

Medzi múrmi sirotinca Hrob, kde Nika vyrastá, sa pri plameňoch sviečok mali vo zvyku rozprávať tajuplné príbehy a legendy. Najznámejšou je tá o Slzotvorcovi, tajomnom remeselníkovi s očami čistými ako krištáľ, ktorý dokázal prebudiť emócie a priviesť ľudí k slzám. Lenže teraz má Nika sedemnásť a na jej vlastné prekvapenie sa ocitá v starostlivosti manželov Miliganovcov.
Nevybrali si však len ju, a ak sa nechce vrátiť do domova, musí nájsť svoju silu a zabojovať o šťastie, po ktorom túži. Dokáže aj napriek traume nájsť svoj skutočný domov? A dá sa vôbec bojovať s láskou a pocitmi, ktoré ju privádzajú do šialenstva, alebo by mala skôr bojovať o túto lásku? Ako sa Nika postupne zoznamuje so svojím okolím, nachádza priateľstvá a silu postaviť sa za to, po čom túži.

Recenzia 

Keď som sa púšťala do čítania, nechcela som si vytvárať žiadne očakávania. Mám to tak radšej, pretože potom vás môže kniha veľmi prekvapiť, samozrejme na oboch stranách spektra. V tomto prípade mám veľmi zmiešané pocity, pretože nemôžem povedať že sa mi každá jedna vec na tejto knihe páčila, ale tiež nemôžem povedať to, že bola zlá. 

V prvom rade mám veľmi rada enemies to lovers. Sama neviem, či to v tomto prípade tak bolo, lebo v podstate to bolo aj siblings to lovers a kopu iného. Mne osobne to príde trošku zvláštne a počas čítania som stále tento fakt mala v hlave a akosi som sa od jeho nevedela odosobniť. Na základe toho som zistila, že fanúšikom takýchto vzťahov asi nebudem, ale je v poriadku ako vy ste. Viete čo sa hovorí, proti vkusu, žiaden dišputát. 

Každopádne, aby som prešla k samotnému deju. Nebol zlý. Iba som mala pocit, že sa tam toho nedialo toľko, ako by som si priala. Mali sme tu romantické scény, scény kde sa formovalo priateľstvo (čo sa mne osobne veľmi páčilo a taktiež som si veľmi obľúbila Miki), ale dokopy som v podstate mala pocit, že je to veľmi pomalé a vlečie sa to. Celkovo sa mi zdalo, akoby sa celú knihu opakovala tá istá vec a tou bola tá, že v jednu chvíľu sa zdalo že mal Rigel a Nica romantické prepojenie, akýsi moment vzájomného uvedomenia, ktorý sa náhle prerušil, lebo Rigel si uvedomil, že on vlastne nemôže dopustiť, aby sa niečo takéto stalo, lebo si ju s najväčšou pravdepodobnosťou nezaslúži, keďže jeho duša je ako čierna diera ktorá vcucáva všetko naokolo a potom sme sa presunuli zase k tomu, že sa situácia zopakovala, len v inom prostredí, za inej konštelácie hviezd a vlastne takto dookola bola vykladaná celá kniha. U Nicy samozrejme nastúpil záchranársky komplex, ako by asi nastúpil u veľa z nás, keď vidíme krásneho chlapca pohlteného temnotu, z ktorej ho chceme vytrhnúť a zachrániť. To by bolo samozrejme v poriadku, keby to niekam viedlo, ale mala som pocit, že naozaj neviedlo. Ku koncu knihy som tak tajne dúfala, že konečne sa ľady prelomia a príde mnou dlho očakávaná scéna, ale nestalo sa. Skôr som zostala v šoku z toho čo nám autorka naservírovala na poslednej strane. Takže držte si klobúky…

Aby som ale nebola len negatívna, chcela by som spomenúť aj to, že sa tu rozoberá téma, pri ktorej mi trošku zaslúžili oči a to je násilie na deťoch. Nie je rozoberaná do grafických detailov, preto by to v poriadku zvládli aj čitatelia, ktorí sú na tekéto veci citliví. Dodalo to príbehu iný rozmer a hlbšie sme vďaka tomu mohli pochopiť to, prečo je Nica aj Rigel takí, akí sú. Jediné čo by som si možno priala bolo, aby to v podstate bolo vysvetlené počas celej knihy, pretože za mňa nebolo. Je síce pekné, že autorka na nás vychrlí všetky informácie v posledných 30 stranách knihy, ale to mi práve prišlo, ako celkom veľká nálož naraz. Myslím si, že by bolo oveľa lepšie pravdu odkrývať postupne a malo by to oveľa väčší efekt a čitateľ by sa oveľa viac vedel zžiť s postavami a vžiť sa do ich pocitov. 

V konečnom dôsledku určite neľutujem to, že som si túto knihu prečítala. Je to niečo nové a z trošku iného súdka, ako som čítala doteraz. Určite by som to poradila skôr čitateľom mladším, ale verím tomu, že si nájde priaznivcov aj inde. Ja sa po dopísaní tejto recenzie vyhnem rovno na pokračovanie, pretože som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať a kam sa ešte v tomto príbehu dostaneme. 

Za zaslanie knižky ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Grada :)