Prianie (Nicholas Sparks)

 

Anotácia 

 

Život šestnásťročnej Maggie Dawesovej zmenilo stretnutie v nevhodnom čase s nevhodným chlapcom. Aby sa rodičia vyhli klebetám, poslali Maggie k tete na vzdialený ostrov. V zabudnutom mestečku Ocracoke má Maggie o niekoľko mesiacov porodiť a dieťa okamžite prenechať adoptívnym rodičom. Maggie je vo svete rybárov úplne stratená, chýba jej ruch Seattlu a rodina, aj keď s konzervatívnymi názormi. Našťastie, teta jej nájde doučovateľa Brycea Tricketta. Prirodzený, úprimný mladík odhalí Maggie zvláštnosti mestečka aj jeho vetrom ošľahanú pláž a zasvätí ju do tajomstiev fotografovania. Táto vášeň predurčí zvyšok jej života. Ako renomovaná fotografka neskôr prevádzkuje úspešnú galériu v New Yorku a jej fotografie pozná celý svet.

Krátko pred Vianocami však Maggie zasiahne krutá správa a neostáva jej iné, len sa s ňou zmieriť. Možno preto sa zbližuje s mladým kolegom, ku ktorému ju viaže čoraz vrúcnejšie puto. Posledné dni roka strávia Maggie a Mark spolu a Maggie mu vyrozpráva príbeh o láske, ktorá jej zmenila život spôsobom, aký by si len málokto vedel predstaviť.

Názov:  Prianie

Autor: Nicholas Sparks

Žáner: Romantická literatúra

Počet strán: 352

Rok vydania: 2022

Vydavateľstvo: Ikar

Hodnotenie: 5/5 ★

Recenzia 

Popravde ani neviem, kde presne začať. Túto recenziu som sa rozhodla napísať hneď po dočítaní knihy, keď sú moje pocity úplne čerstvé.

Je známe, že Nicholas Sparks má výnimočný talent na písanie krásnych romantických príbehov, ktoré vás chytia za srdce, avšak pri žiadnej z jeho kníh ktoré som doteraz prečítala, sa mi nestalo to, čo práve pri tejto. Nechala ma v slzách, bez dychu a s prázdnotou sedieť na posteli a nevedela som, čo poriadne ďalej robiť.

Zo začiatku mi trvalo dlhšie, kým som sa začítala, pretože autor má podľa mňa veľmi špecifický štýl písania, ktorý sa mi zdá o niečo ťažší, ako pri veľa autoroch, ktorých čítam. Veľa ráz som počula, že na čítanie jeho kníh je potrebné dospieť a zrejme je to pravda. V minulých rokoch som sa taktiež snažila jeho knihy čítať a urobiť si z nich doma celú zbierku. Prečítala som 3. Pri každej z nich som však mala pocit, akoby som jej úplne nerozumela a nezamávala mojimi pocitmi tak ako mala a hlavne tak, ako som to počúvala od svojho okolia. Preto som sa rozhodla na nejaký čas ich odložiť a vrátiť sa k nim neskôr. Som veľmi rada, že som toto rozhodnutie urobila. Človek zrejme musí v živote niekoľkými vecami prejsť, aby sa dokázal vžiť do kože iných a súcitiť s nimi.

"Dôležité je mať na pamäti, že nikto z nás nie je dokonalý a všetci sme omylní. Môžeme sa len snažiť byť čo najlepšími a napredovať."

Počas príbehu som sa dokázala vžiť do postáv a cítila som sa ako ich súčasť. Možno aj preto, že som veľa veciam rozumela, pretože som ich sama zažila na vlastnej koži. Nie je to príjemné, ale pomáha to človeka vyformovať a ja, rovnako ako Maggie, som za to vďačná, pretože bez toho by som nebola tam, kde som dnes. 

Mohlo to byť okolo strany 100, možno menej, kedy som zistila, že sa od knižky nedokážem odtrhnúť a musím u prečítať jedným dychom. A tak sa aj stalo. Prežívala som ten príbeh, akoby som tam bola spolu s postavami. Smiala som sa s nimi, plakala som s nimi... a teda že to bol plač. Nerozplakala ma raz, ale hneď niekoľko krát. Možno to bolo aj tým, že ten príbeh je neskutočne reálny. Sama neviem, čo by som v takej situácii, v akej sa Maggie ocitla, robila. Mala by som zrejme rovnako zmätené pocity a pocity strachu z toho, čo bude ďalej nasledovať. 

Aj napriek tomu, že najskôr všetko vyzeralo katastrofálne, stáli pri nej ľudia, ktorí ju naozaj mali radi a snažili sa jej pomáhať najviac ako mohli. A to je predsa viac, ako si človek môže želať. 

"Koniec koncov, nie je práve to v živote najdôležitejšie? Mať okolo seba blízkych a by milovaný niekým, koho si sám vyberieš?"

Som neskutočne rada za to, akú veľkú lásku Maggie a Bryce prežili a aj napriek tomu, že si boli súdení, osud im to nedoprial. Každý by chcel v živote prežiť lásku ako z rozprávky a oni ju mali. Mala som slzy v očiach z toho, čo sa stalo a bola som zároveň aj nahnevaná na to, ako sa osud dokáže človeku vysmiať do očí. 

Ľudia, ktorí si v živote zaslúžia to najlepšie veľmi často dopadnú zle...

Myslela som si, že ku koncu to ani nedočítam, tak sa mi zalievali oči slzami. A ten zvrat čo prišiel na záver... mala som menšie tušenie, pretože náznaky prichádzali z každej strany, ale aj tak som bola trošku prekvapená, ale zároveň neskutočne šťastná. Bohužiaľ si na to, čo sa stalo musíme počkať a prečítať si to sami, pretože nikto nemá rád spojlery na výbornú knihu. 

Čo dodať? 

Táto kniha bola jedna obrovská emocionálna horská dráha. Smiala som sa, plakala a bola som aj nahnevaná na nespravodlivosť osudu. Avšak keď nám niečo vezme, väčšinou nám niečo aj dá na oplátku. Takže mal príbeh Maggie šťastný koniec, alebo nemal? Nuž to sa musíte dozvedieť sami.

"Spomínaš si, čo som vtedy povedala Bryceovi? Obava nechcieť niekoho stratiť korení v strachu.
Mala pravdu. "Áno bojím sa", priznal som.
"Viem:" Načiahla sa a rukou porytou modrinami mi stisla moju. "Nikdy nezabudni, že láska je silnejšia než strach. Láska ma zachránila a zachráni aj teba."

Za možnosť prečítať si toto umelecké dielo zo srdca ďakujem vydavateľstvu Ikar. :)