Anotácia
Malý život je príbeh o láske aj obetavosti, krutosti a neschopnosti bojovať s osudom. V tomto pozoruhodnom románe Hanya Yanagihara majstrovsky vykreslila nevšedné podoby priateľstva a lásky a neľútostne odkryla, ako môžu človeka zlomiť vlastné skúsenosti aj spomienky.
Keď sa štyria spolužiaci z malej vysokej školy v Massachusetts presťahujú do New Yorku, aby tam skúsili preraziť, nemajú peniaze, sú neistí a dopredu ich ženie len ich priateľstvo a ctižiadostivosť. Patrí k nim pekný a láskavý Willem, začínajúci herec; bystrý, no občas krutý maliar Džejbí; trochu nešťastný architekt Malcolm a rezervovaný, no geniálny tajomný právnik Jude, okolo ktorého sa točia životné príbehy všetkých ostatných.
V priebehu nasledujúcich rokov sa ich vzájomné vzťahy prehlbujú, no pribudnú aj temnejšie odtiene poznačené závislosťou, úspechom či pýchou. Neskôr si všetci uvedomia, že najzraniteľnejším článkom, a zároveň ich najväčšou výzvou je naoko neochvejný Jude; v strednom veku až desivo nadaný súdny advokát, no v súkromí čoraz zdrvenejší človek s mysľou napadnutou neodbytnými pochybnosťami o vlastnej hodnote a telom poznačeným hrozným detstvom a traumou, ktorá napriek všetkému určuje smerovanie jeho života.
Recenzia
Niekoľko dní po jej dočítaní som stále hľadela na prázdnu stranu s tým, že vlastne ani neviem čo napísať. Ako môžem toľko emócií zhrnúť do niečoho krátkeho a výstižného, pretože ja mám pocit, že v tejto knihe sa toho skrýva tak veľa, že by bola urážka to zhrnúť len na pár riadkov.
Aby som pravdu povedala, toto nebol prvý raz, ktorý som sa pokúšala túto knihu čítať. Prvý raz som ju po pár stranách odložila, pretože ma nebavila. Druhý raz som sa dostala po prvú časť a potom som od nej mala dlhšiu pauzu, až som zabudla na to, čo sa v nej dialo. No na tretí raz to vyšlo a absolútne to neľutujem, aj napriek tomu, že na ňu nedokážem pomyslieť bez sĺz v očiach, ktoré tam mám aj teraz.
Najskôr som nerozumela tým rozsiahlym opisom postáv, ktoré sa nachádzajú na začiatku knihy, ale povedala som si, že dobre, prelúskam sa nimi a bude to lepšie. Až neskôr som naozaj pochopila celý zmysel a verte mi, všetko je to presne tak, ako to má byť. Všetko je tak rozsiahlo vysvetlené, pretože neskôr sa na tom bude stavať veľmi veľa vecí v príbehu a keď sa na to spätne pozerám, bolo krásne sledovať, ako do seba postupne jednotlivé dieliky zapadali.
Fascinovalo ma to, ako autorka zachytila život našich štyroch priateľov. Vo väčšine kníh je zachytených zopár rokov pred a po, kedy sa udalosti v knihe udiali, ale tu je zachytený doslova ich celý život. Možno preto aj tá hrúbka. Už hneď zo začiatku som si obľúbila Willema, ktorý bol jednou z mojich najobľúbenejších postáv až do samotného konca a tento názor nikdy nezmením. Na prvých stranách ukázal to, aký je dobrosrdečný a obetavý a taký zostal po celý svoj život. Rada by som povedala, že ďalší traja z tejto nie až tak veselej partie priateľov boli moji obľúbenci, ale klamala by som. K nim som mala trošku zložitejší vzťah.
Počas väčšiny knihy sa zameriavame na život Juda St. Francisa. Až do posledného momentu som nechápala, prečo vlastne? Máme tam niekoľko hlavných postáv, tak prečo práve Jude? Verte mi, porozumiete. Tak ako každý čitateľ, aj ja som so záujmom sledovala jeho každodenné trápenie a prebíjanie sa životom medzi stránkami tejto knihy. Bola som fascinovaná, ako aj so zdravotnými problémami dokáže fungovať a stále chce, aby ho ľudia videli ako zdravého, nepoškodeného. To totiž všetci chceme. S každou ďalšou ranou, ktorá ho počas života zrážala na zem, som mala pocit, akoby som bola zrážaná s ním. Je naozaj výnimočné, ako dokázala autorka vytvoriť pocit, že sme si s Judom dôverne známi a každá jeho bolesť je zároveň aj naša, pretože sme si ho obľúbili. Počas väčšiny vecí, ktoré sa mu počas života udiali som mala chuť urobiť iba jednu jedinú vec. Objať ho, držať a viac nepustiť.
Ako budúci psychológ (dúfajme) by som chcela vyzdvihnúť aj autorkinu prácu s jednotlivými aspektami, ktoré v knihe boli spomenuté. Od depresie, cez PTSD, až po iné psychologické diagnózy boli podľa mňa vykreslené veľmi reálne a možno bežnému človeku príde častokrát správanie toho druhého veľmi nelogické, ale je to len preto, lebo neviete ako rozmýšľa "chorý" človek. Tak isto jedna myšlienka v knihe, ktorú som si poznačila hovorí o tom, že "zdravým logiku chorých nikdy nevysvetlíte". Ľudská myseľ je veľmi fascinujúce miesto, ktoré je skúmané už nejaký ten piatok, ale nikdy ho nebudeme schopní preskúmať natoľko, aby nás prestalo udivovať.
Po celý čas čítania som bola v neskutočnom napätí, lebo za každou otočenou stránkou akoby som cítila, že príde niečo zlé a niečo, čo ma emočne úplne dostane. A presne to sa aj stalo. Nikdy som pri knihe neplakala toľkokrát, ako pri tejto, ale nedivím sa tomu. Témy, ktoré sú tu obsiahnuté, sú neskutočne citlivé pre veľké množstvo ľudí a ja ani neodporúčam čítať túto knihu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na nejakej emočnej horskej dráhe, pretože po tomto to bude hotová púť. Za každou otočenou stránkou som si hovorila, že už nemôže prísť niečo horšie, ale ono to zakaždým prišlo a s každým ďalším odhalením Judovho života som ronila krokodílie slzy. Naozaj nerozumiem tomu, ako o takýchto veciach niekto dokáže čítať s kamennou tvárou. Samozrejme, každý je iný, ale ak to dokážete, máte môj obdiv.
Na konci som mala jediný pocit a to, že som zlomená.
Bola som doslova vyžmýkaná zo všetkých svojich emócií a moje slzné kanáliky si v ten moment zobrali už dovolenku, lebo to so mnou nezvládali.
Toto je naozaj kniha, ktorá vyžaduje trpezlivosť, aby ste sa prebojovali až do trpkého konca a obrovský balík vreckoviek. Zároveň sa v nej skrýva obrovská dávka posolstva a hlbokých myšlienok, ako som zatiaľ asi nečítala v žiadnej knihe. Myslela som si aj to, že keď som videla ľudí plakať nad ňou a tvrdiť to, ako ich zasiahla a dlho po dočítaní ju majú ešte v hlave, tak preháňajú. Teraz rozumiem každému jednému slovu, každej jednej recenzii a každej ich vyronenej slze.
Toto je kniha, ktorú prečítate a budete sa k nej chcieť vracať, aj napriek jej ťažkej téme. S každým novým otvorením vám ponúkne nový pohľad na svet a dá vám do života cennú lekciu.
Toto je kniha, ktorej štýl písania je nádherný, ale zároveň najviac zdrvujúci.
Myslím si, že ani slová ktoré som napísala, nedokážu dostatočne vyjadriť moje pocity z Malého života. Som rozpoltená, zničená, uplakaná, ale zároveň vďačná. Na záver poviem už iba to, čo si myslím, že zostáva v hlave každého jedného čitateľa po zatvorení tejto knihy.
Jude St. Francis, you have my heart for the rest of my life. x=x
