Slzotvorca - Kvety Amarantu

 

Anotácia 

Nica a Rigel sa ocitli v starostlivosti manželov Milliganovcov. V blízkosti, akú ani jeden z nich doteraz nezažil. V bezpečí. Doma. Dokážu však navigovať rozbúrené vody vlastných citov a nenaraziť na traumy, ktoré si odniesli z detského domova? Zaslúži si šťastie naozaj každý? Ako sa dá pomôcť niekomu, kto verí, že je nenapraviteľne zničený? Čaká ich najprv spletitá cesta k pochopeniu seba samých a až potom sa môžu skutočne zamyslieť nad tým, čo znamenajú spolu. V krajine Slzotvorcu sa z rozbitých čriepkov skladajú dve bytosti, odsúdené jedna pre druhú.

Recenzia 

Musím povedať, že táto časť sa mi čítala o niečo ľahšie, ako tá prvá. Možno to bolo tým, že bola oveľa viac nabitá akciou a mala som pocit, že dej sa konečne niekam posúva a netočíme sa stále v kruhu na rovnakom mieste. 

Každopádne, odhaľujú sa nám tu viaceré detaily o udalostiach v Hrobe, za čo som naozaj veľmi rada, lebo taký ten väčší vhľad mi v prvej časti chýbal. Tiež sme tu mohli vidieť načrtnutý jeden ďalší vzťah, ktorý som ja absolútne nečakala že by mohol prísť a bolo to pre mňa zároveň veľmi zvláštne o tom čítať. Bola som ale hlavne rada za to, že vzťah Nicy a Rigela sa posunul na úplne novú úroveň a viaceré gestá, ktoré pre ňu spravil mi vyjadrovali to, akú hlbokú náklonnosť k nej má, aj napriek tomu, že to možno nevie tak dobre zložiť do slov. 

Bavilo ma aj vybudované napätie vo vzťahu s Lionelom a udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s ním. Snažím sa toho veľa neprezradiť, ale verím tomu, že táto časť knihy vás bude baviť, nakoľko tam autorka veľmi dobre pracuje s emóciami čitateľov.

Čo sa musím priznať že mi trošku chýbalo, bol viac rozvinutý súdny proces. Mala som pocit, že ako to rýchlo prišlo tak to aj odišlo a určite by som to začala rozvíjať skôr, ako takmer na konci knihy. Celkovo ten koniec tejto dualógie mi prišiel veľmi urýchlený a ja osobne by som ho viac rozpracovala a pridala možno viac detailov zo života neskôr. Nemám veľmi rada, keď sa autori čo najrýchlejšie snažia knihu ukončiť, pretože mám pocit, že čitateľ si to všimne. Ale to môže byť samozrejme len môj pocit.

Ak by som túto knihu chytila do ruky ako 15-ročná, zrejme by som ju zbožňovala. Asi už nie som úplne cieľovka tohto žánru, ale aj napriek tomu som rada, že som si knižku prečítala a pripomenula si, prečo som takéto knihy zbožňovala. 

Slzotvorca - Čierna ruža

 

Anotácia 

Medzi múrmi sirotinca Hrob, kde Nika vyrastá, sa pri plameňoch sviečok mali vo zvyku rozprávať tajuplné príbehy a legendy. Najznámejšou je tá o Slzotvorcovi, tajomnom remeselníkovi s očami čistými ako krištáľ, ktorý dokázal prebudiť emócie a priviesť ľudí k slzám. Lenže teraz má Nika sedemnásť a na jej vlastné prekvapenie sa ocitá v starostlivosti manželov Miliganovcov.
Nevybrali si však len ju, a ak sa nechce vrátiť do domova, musí nájsť svoju silu a zabojovať o šťastie, po ktorom túži. Dokáže aj napriek traume nájsť svoj skutočný domov? A dá sa vôbec bojovať s láskou a pocitmi, ktoré ju privádzajú do šialenstva, alebo by mala skôr bojovať o túto lásku? Ako sa Nika postupne zoznamuje so svojím okolím, nachádza priateľstvá a silu postaviť sa za to, po čom túži.

Recenzia 

Keď som sa púšťala do čítania, nechcela som si vytvárať žiadne očakávania. Mám to tak radšej, pretože potom vás môže kniha veľmi prekvapiť, samozrejme na oboch stranách spektra. V tomto prípade mám veľmi zmiešané pocity, pretože nemôžem povedať že sa mi každá jedna vec na tejto knihe páčila, ale tiež nemôžem povedať to, že bola zlá. 

V prvom rade mám veľmi rada enemies to lovers. Sama neviem, či to v tomto prípade tak bolo, lebo v podstate to bolo aj siblings to lovers a kopu iného. Mne osobne to príde trošku zvláštne a počas čítania som stále tento fakt mala v hlave a akosi som sa od jeho nevedela odosobniť. Na základe toho som zistila, že fanúšikom takýchto vzťahov asi nebudem, ale je v poriadku ako vy ste. Viete čo sa hovorí, proti vkusu, žiaden dišputát. 

Každopádne, aby som prešla k samotnému deju. Nebol zlý. Iba som mala pocit, že sa tam toho nedialo toľko, ako by som si priala. Mali sme tu romantické scény, scény kde sa formovalo priateľstvo (čo sa mne osobne veľmi páčilo a taktiež som si veľmi obľúbila Miki), ale dokopy som v podstate mala pocit, že je to veľmi pomalé a vlečie sa to. Celkovo sa mi zdalo, akoby sa celú knihu opakovala tá istá vec a tou bola tá, že v jednu chvíľu sa zdalo že mal Rigel a Nica romantické prepojenie, akýsi moment vzájomného uvedomenia, ktorý sa náhle prerušil, lebo Rigel si uvedomil, že on vlastne nemôže dopustiť, aby sa niečo takéto stalo, lebo si ju s najväčšou pravdepodobnosťou nezaslúži, keďže jeho duša je ako čierna diera ktorá vcucáva všetko naokolo a potom sme sa presunuli zase k tomu, že sa situácia zopakovala, len v inom prostredí, za inej konštelácie hviezd a vlastne takto dookola bola vykladaná celá kniha. U Nicy samozrejme nastúpil záchranársky komplex, ako by asi nastúpil u veľa z nás, keď vidíme krásneho chlapca pohlteného temnotu, z ktorej ho chceme vytrhnúť a zachrániť. To by bolo samozrejme v poriadku, keby to niekam viedlo, ale mala som pocit, že naozaj neviedlo. Ku koncu knihy som tak tajne dúfala, že konečne sa ľady prelomia a príde mnou dlho očakávaná scéna, ale nestalo sa. Skôr som zostala v šoku z toho čo nám autorka naservírovala na poslednej strane. Takže držte si klobúky…

Aby som ale nebola len negatívna, chcela by som spomenúť aj to, že sa tu rozoberá téma, pri ktorej mi trošku zaslúžili oči a to je násilie na deťoch. Nie je rozoberaná do grafických detailov, preto by to v poriadku zvládli aj čitatelia, ktorí sú na tekéto veci citliví. Dodalo to príbehu iný rozmer a hlbšie sme vďaka tomu mohli pochopiť to, prečo je Nica aj Rigel takí, akí sú. Jediné čo by som si možno priala bolo, aby to v podstate bolo vysvetlené počas celej knihy, pretože za mňa nebolo. Je síce pekné, že autorka na nás vychrlí všetky informácie v posledných 30 stranách knihy, ale to mi práve prišlo, ako celkom veľká nálož naraz. Myslím si, že by bolo oveľa lepšie pravdu odkrývať postupne a malo by to oveľa väčší efekt a čitateľ by sa oveľa viac vedel zžiť s postavami a vžiť sa do ich pocitov. 

V konečnom dôsledku určite neľutujem to, že som si túto knihu prečítala. Je to niečo nové a z trošku iného súdka, ako som čítala doteraz. Určite by som to poradila skôr čitateľom mladším, ale verím tomu, že si nájde priaznivcov aj inde. Ja sa po dopísaní tejto recenzie vyhnem rovno na pokračovanie, pretože som veľmi zvedavá, ako to bude pokračovať a kam sa ešte v tomto príbehu dostaneme. 

Za zaslanie knižky ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Grada :)

Štvrté krídlo

Anotácia 

Dvadsaťročná Violet Sorrengailová mala vstúpiť do Pisárskeho kvadrantu a prežiť pokojný život medzi knihami a dejinami. Veliaca generálka a zhodou okolností aj jej tvrdohlavá matka ju však donútila zúčastniť sa na výbere medzi elitných dračích jazdcov. No ak ste útlejší a nižší než stovky ostatných kandidátov, smrť vám doslova dýcha na krk. Draci si totiž málokedy vyberajú "krehkých" ľudí. Tých pália na popol.

Keďže drakov, čo by si vybrali Violet, je ako šafranu, väčšina kadetov by ju najradšej zniesla zo sveta, len aby zvýšili vlastné šance. Pre iných, napríklad pre mocného a nemilosrdného veliteľa krídla v Jazdeckom kvadrante Xadena Riorsona, je tŕňom v oku Violetin pôvod.

Ak chce Violet prežiť, musí sa spoľahnúť na svoj dôvtip. S každým dňom je však vojna za hranicami akadémie čoraz krvavejšia, obrana kráľovstva zlyháva a počet mŕtvych narastá. Navyše sa zdá, že velitelia skrývajú hrôzostrašné tajomstvo.

Recenzia 

Okolo tejto knihy sa točí veľmi veľa rôznorodých názorov a ja som bola samozrejme veľmi zvedavá, ku ktorému táboru sa pridám ja. 

Keďže som milovníkom fantasy, tak bolo jasné, že siahnem aj po tejto. Po vlne komentárov na preklad tejto knihy som bola pripravená na úplnú katastrofu a taktiež na to, že slovo "zasrane" bude na každej jednej strane. Ale hádajte čo? Nie je to také strašné, ako to tu bolo niekoľkokrát prezentované. Ale k tomu sa ešte neskôr dostanem.

Pri dobrých fantasy knihách sa mi často stáva, že zostanem úplne pohltená, niekedy až tak, že nevnímam nič iné okolo seba, ani nejaké zvláštne výrazy, iba som neskutočne zažratá do deja. Presne to sa stalo aj pri Štvrtom krídle. Dejovo som bola veľmi nadšená. Ale! Ako som už niekoľkokrát v recenziách iných spozorovala, naozaj tam bolo neskutočne veľa prvkov z iných sérií, ktoré som čítala a zároveň sú moje obľúbené, preto som zostala trošku sklamaná. Našla som tu veľmi veľa z Divergencie, Trónu zo skla, ale aj z Eragona. Viem, že teraz je už možno celkom ťažké napísať niečo celkom originálne, ale aj napriek tomu je až takto veľa "prepožičaných" vecí už moc. 

Avšak nemôžem na druhej strane povedať to, že to nebolo návykové, pretože naozaj bolo a čítalo sa to veľmi rýchlo a ľahko. Dej bol tak trošku predvídateľný, ale páčili sa mi draky, ktoré v knihách mám veľmi rada a taktiež aj romantická linka. Xaden bol typický YA hrdina, ktorý by pre vás spálil aj svet, len aby vád udržal nažive, ale tak to máme radi všakže, dievčatá. :D Violet som si obľúbila a mala som rada aj jej podrezaný jazyk, ale možno trošku spomeniem, že som veľmi očakávala, aká bude jej pečať a blesky ma trochu sklamali. Čakala som niečo oveľa lepšie a nie že sa z nej stane "zasraný Thor". 

Ku koncu by som ešte chcela povedať pár slov okolo celého toho hejtu k prekladu. Prekladatelia si nemôžu upraviť knihy podľa svojich predstáv a keď sú tam raz zvláštne výrazy, ako napríklad "dekadentné pery" čomu tiež celkom nerozumiem, alebo slovo zasrane pri každej možnej príležitosti, tak to nie je chyba prekladateľa, ale autora, ktorý má zrejme obľubu vo veľmi čudesných výrazoch, ale proti vkusu žiaden dišputát.  

Koniec koncov, toto je kniha, ktorú si veľmi užijete, pretože je tam toho všetkého dostatok. Romantika, boje, tajomstvá, jednoducho všetko. Je odkopírovaná? Áno. Stojí však za prečítanie? Jednoznačne. Verím tomu, že keby som vo svojich mladších rokoch, tak by som ňou bola posadnutá, rovnako ako Xadenom. 

Malý život

Anotácia 

Malý život je príbeh o láske aj obetavosti, krutosti a neschopnosti bojovať s osudom. V tomto pozoruhodnom románe Hanya Yanagihara majstrovsky vykreslila nevšedné podoby priateľstva a lásky a neľútostne odkryla, ako môžu človeka zlomiť vlastné skúsenosti aj spomienky.
Keď sa štyria spolužiaci z malej vysokej školy v Massachusetts presťahujú do New Yorku, aby tam skúsili preraziť, nemajú peniaze, sú neistí a dopredu ich ženie len ich priateľstvo a ctižiadostivosť. Patrí k nim pekný a láskavý Willem, začínajúci herec; bystrý, no občas krutý maliar Džejbí; trochu nešťastný architekt Malcolm a rezervovaný, no geniálny tajomný právnik Jude, okolo ktorého sa točia životné príbehy všetkých ostatných.

V priebehu nasledujúcich rokov sa ich vzájomné vzťahy prehlbujú, no pribudnú aj temnejšie odtiene poznačené závislosťou, úspechom či pýchou. Neskôr si všetci uvedomia, že najzraniteľnejším článkom, a zároveň ich najväčšou výzvou je naoko neochvejný Jude; v strednom veku až desivo nadaný súdny advokát, no v súkromí čoraz zdrvenejší človek s mysľou napadnutou neodbytnými pochybnosťami o vlastnej hodnote a telom poznačeným hrozným detstvom a traumou, ktorá napriek všetkému určuje smerovanie jeho života.

Recenzia 

Táto kniha ma zlomila.

Niekoľko dní po jej dočítaní som stále hľadela na prázdnu stranu s tým, že vlastne ani neviem čo napísať. Ako môžem toľko emócií zhrnúť do niečoho krátkeho a výstižného, pretože ja mám pocit, že v tejto knihe sa toho skrýva tak veľa, že by bola urážka to zhrnúť len na pár riadkov.

Aby som pravdu povedala, toto nebol prvý raz, ktorý som sa pokúšala túto knihu čítať. Prvý raz som ju po pár stranách odložila, pretože ma nebavila. Druhý raz som sa dostala po prvú časť a potom som od nej mala dlhšiu pauzu, až som zabudla na to, čo sa v nej dialo. No na tretí raz to vyšlo a absolútne to neľutujem, aj napriek tomu, že na ňu nedokážem pomyslieť bez sĺz v očiach, ktoré tam mám aj teraz. 

Najskôr som nerozumela tým rozsiahlym opisom postáv, ktoré sa nachádzajú na začiatku knihy, ale povedala som si, že dobre, prelúskam sa nimi a bude to lepšie. Až neskôr som naozaj pochopila celý zmysel a verte mi, všetko je to presne tak, ako to má byť. Všetko je tak rozsiahlo vysvetlené, pretože neskôr sa na tom bude stavať veľmi veľa vecí v príbehu a keď sa na to spätne pozerám, bolo krásne sledovať, ako do seba postupne jednotlivé dieliky zapadali.

Fascinovalo ma to, ako autorka zachytila život našich štyroch priateľov. Vo väčšine kníh je zachytených zopár rokov pred a po, kedy sa udalosti v knihe udiali, ale tu je zachytený doslova ich celý život. Možno preto aj tá hrúbka. Už hneď zo začiatku som si obľúbila Willema, ktorý bol jednou z mojich najobľúbenejších postáv až do samotného konca a tento názor nikdy nezmením. Na prvých stranách ukázal to, aký je dobrosrdečný a obetavý a taký zostal po celý svoj život. Rada by som povedala, že ďalší traja z tejto nie až tak veselej partie priateľov boli moji obľúbenci, ale klamala by som. K nim som mala trošku zložitejší vzťah. 

Počas väčšiny knihy sa zameriavame na život Juda St. Francisa. Až do posledného momentu som nechápala, prečo vlastne? Máme tam niekoľko hlavných postáv, tak prečo práve Jude? Verte mi, porozumiete. Tak ako každý čitateľ, aj ja som so záujmom sledovala jeho každodenné trápenie a prebíjanie sa životom medzi stránkami tejto knihy. Bola som fascinovaná, ako aj so zdravotnými problémami dokáže fungovať a stále chce, aby ho ľudia videli ako zdravého, nepoškodeného. To totiž všetci chceme. S každou ďalšou ranou, ktorá ho počas života zrážala na zem, som mala pocit, akoby som bola zrážaná s ním. Je naozaj výnimočné, ako dokázala autorka vytvoriť pocit, že sme si s Judom dôverne známi a každá jeho bolesť je zároveň aj naša, pretože sme si ho obľúbili. Počas väčšiny vecí, ktoré sa mu počas života udiali som mala chuť urobiť iba jednu jedinú vec. Objať ho, držať a viac nepustiť. 

Ako budúci psychológ (dúfajme) by som chcela vyzdvihnúť aj autorkinu prácu s jednotlivými aspektami, ktoré v knihe boli spomenuté. Od depresie, cez PTSD, až po iné psychologické diagnózy boli podľa mňa vykreslené veľmi reálne a možno bežnému človeku príde častokrát správanie toho druhého veľmi nelogické, ale je to len preto, lebo neviete ako rozmýšľa "chorý" človek. Tak isto jedna myšlienka v knihe, ktorú som si poznačila hovorí o tom, že "zdravým logiku chorých nikdy nevysvetlíte". Ľudská myseľ je veľmi fascinujúce miesto, ktoré je skúmané už nejaký ten piatok, ale nikdy ho nebudeme schopní preskúmať natoľko, aby nás prestalo udivovať.

Po celý čas čítania som bola v neskutočnom napätí, lebo za každou otočenou stránkou akoby som cítila, že príde niečo zlé a niečo, čo ma emočne úplne dostane. A presne to sa aj stalo. Nikdy som pri knihe neplakala toľkokrát, ako pri tejto, ale nedivím sa tomu. Témy, ktoré sú tu obsiahnuté, sú neskutočne citlivé pre veľké množstvo ľudí a ja ani neodporúčam čítať túto knihu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na nejakej emočnej horskej dráhe, pretože po tomto to bude hotová púť. Za každou otočenou stránkou som si hovorila, že už nemôže prísť niečo horšie, ale ono to zakaždým prišlo a s každým ďalším odhalením Judovho života som ronila krokodílie slzy. Naozaj nerozumiem tomu, ako o takýchto veciach niekto dokáže čítať s kamennou tvárou. Samozrejme, každý je iný, ale ak to dokážete, máte môj obdiv.

Na konci som mala jediný pocit a to, že som zlomená.

Bola som doslova vyžmýkaná zo všetkých svojich emócií a moje slzné kanáliky si v ten moment zobrali už dovolenku, lebo to so mnou nezvládali.

Toto je naozaj kniha, ktorá vyžaduje trpezlivosť, aby ste sa prebojovali až do trpkého konca a obrovský balík vreckoviek. Zároveň sa v nej skrýva obrovská dávka posolstva a hlbokých myšlienok, ako som zatiaľ asi nečítala v žiadnej knihe. Myslela som si aj to, že keď som videla ľudí plakať nad ňou a tvrdiť to, ako ich zasiahla a dlho po dočítaní ju majú ešte v hlave, tak preháňajú. Teraz rozumiem každému jednému slovu, každej jednej recenzii a každej ich vyronenej slze. 

Toto je kniha, ktorú prečítate a budete sa k nej chcieť vracať, aj napriek jej ťažkej téme. S každým novým otvorením vám ponúkne nový pohľad na svet a dá vám do života cennú lekciu.

Toto je kniha, ktorej štýl písania je nádherný, ale zároveň najviac zdrvujúci.

Myslím si, že ani slová ktoré som napísala, nedokážu dostatočne vyjadriť moje pocity z Malého života. Som rozpoltená, zničená, uplakaná, ale zároveň vďačná. Na záver poviem už iba to, čo si myslím, že zostáva v hlave každého jedného čitateľa po zatvorení tejto knihy. 

Jude St. Francis, you have my heart for the rest of my life. x=x