Čierna labuť Paríža (Karen Robards)

 

Anotácia 

Paríž 1944. Krásna a zbožňovaná speváčka Genevieve Dumontová, známa aj ako Čierna labuť, sa proti svojej vôli stane miláčikom nacistických dôstojníkov v okupovanom Paríži. Pre odvážnu mladú ženu je jej privilegované postavenie veľmi náročné, no zároveň jej umožňuje fungovať ako spojka hnutia odporu.

Keď Genevieve zistí, že jej matku barónku Lillian de Rocheford zajali nacisti, uvedomuje si, že je len otázkou času, kedy gestapo Lillian zlomí a získa od nej informácie o chystanej invázii Spojencov. Hnutie odporu je rozhodnuté za každú cenu barónku umlčať, no Genevieve sa odmietne nečinne prizerať, ako sa z jej matky stane ďalšia obeť vojny. Spojí sa so svojou dávno nevidenou sestrou Emmy, britskou agentkou, a presvedčí aj svojho manažéra Maxa Boneta, takisto agenta britskej tajnej služby, aby im pomohol naplánovať a uskutočniť mimoriadne riskantný plán, ktorý má jediný cieľ: zachrániť Lillian život.

 Názov: Čierna labuť Paríža

Autor: Karen Robards

Žáner: Vojnový román

Počet strán: 391   

Rok vydania: 2021  

Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ

Recenzia 

Tak... som veľmi rada, že sa mi do rúk dostala táto (aspoň pre mňa) dlho očakávaná kniha. Ako prvé ma na nej zaujala tá nádherná obálka, ktorá bude jednoznačne ozdobou mojej knižnice. A ako ďalšie som si prečítala obsah, ktorý vyzeral výborne a veľmi som dúfala, že po jej prečítaní budem rovnako nadšená, ako som bola pred ním.

V prvom rade chcem povedať, že veľmi obdivujem všetkých, ktorí mali v tom období aspoň štipku odvahy na to, aby sa postavili proti nacistickému režimu. V tom období bolo veľmi nebezpečné formovať odboje a to, ako ich za to trestali, ak sa o nich náhodou dozvedeli ani nehovorím. To boli zverstvá, doslova. 

V tejto knihe sa pozeráme na ďalší príbeh o odvahe, láske a obetavosti, ktorý ma veľmi chytil za srdce. Príbeh bol krásny od prvej až po poslednú stranu a odohrával sa v krásnom Paríži. 

Bolo veľmi fascinujúce čítať si o tom ako vyzeral Paríž počas nemeckej okupácie. Autorka túto situáciu podľa mňa veľmi verne vykreslila. 

"Aký zmysel by mal život, keby sme nemali pred sebou šľachetné ciele, aby tento zmätený svet bol lepším miestom pre tých, ktorí tu budú žiť po nás?"

Niektoré pasáže sa mi v knihe trošku vliekli, priznám sa, na môj vkus boli asi až moc rozťahované a nemuseli by byť, ale k ostatným pasážam knihy sa to zase veľmi hodilo. Takže by som povedala že sa to celkom vyvažovalo. A taktiež musím poznamenať, že niektoré časti knihy sa mi veľmi podobali na knihu, ktorú som čítala koncom minulého roka. Bolo tam podobné prostredie, podobné postavy a aj podobné osudy. Asi aj preto sa mi dej tak páčil. 

Nachádzalo sa tu veľmi veľa pekných myšlienok a po dočítaní knihy som zostala s úsmevom na perách. Nehovorím, že to malo šťastný koniec, ale nebol ani smutný. Vojna zobrala veľmi veľa ľuďom to, na čom im záležalo najviac a ja si osobne neviem predstaviť byť v ich koži. 

Hlavnú postavu Genevieve som si obľúbila, aj keď na môj vkus sa niekedy správala až príliš ľahkomyseľne a nedbala na to, že  ohrozuje nie len seba, ale aj ostatných. Ocitala sa v nebezpečných situáciách, o ktorých si ani neuvedomovala, že boli nebezpečné a v podstate tak o sebe odhalila nepriateľom pravdu o sebe a o svojom živote. 

Myslím že tam nebola vyslovene postava, ktorú som neznášala. Bol tam síce Wagner, ale z neho som mala veľmi zmiešané pocity. Nemala som ho rada, pravda, ale nie menej ako ostatných nemeckých dôstojníkov a sympatizantov. 

Ja rozhodne k sympatizantom Nemecka nepatrím a veľmi sa mi protiví aj ich jazyk. Viem, že minulosť sa zmeniť nedá, ale môžeme sa z nej aspoň poučiť a nedovoliť, aby sa to niekedy zopakovalo. 

Celkovo tento príbeh hodnotím pozitívne. Bolo tam pár vecí, ktoré by som možno trošku poupravila a dala by som v niektorých miestach deju väčší spád, ale koniec koncov to bolo veľmi vydarené dielo a čitateľom, ktorým sa páčia milostné vojnové príbehy určite odporúčam. Knižku hodnotím na 4/5 hviezdičiek. 

Ešte pridám pár svojich obľúbených citátov na koniec:

"Keď sa vám stane to najhoršie, čo sa mohlo stať, na ničom, čo sa stalo potom, už vlastne nezáleží."

"Žiaľ zlých spomienok sa človek zbaví najťažšie."

"Nesúď ľudí podľa výzoru, ale podľa činov."

Za zaslanie knižky by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu: