Neobyčajná žena (Laura Frantz)

 

Anotácia 

Nebojácna a úprimná Tessa Swanová nie je typickou ženou osemnásteho storočia. Spolu s piatimi bratmi vyrástla v pohraničnej oblasti západnej Virgínie a skrýva v sebe silu, s ktorou treba počítať. Tichý a odvážny Clay Tygart nie je typickým mužom osemnásteho storočia. Vychoval ho indiánsky kmeň Lenapov a teraz sa ako hrdina vracia z francúzsko-indiánskej vojny do pevnosti, ktorá nesie jeho meno. Privádza so sebou Tessinu dávno stratenú priateľku Keturah, ktorá z osady zmizla pred mnohými rokmi. Clay je ako veliteľ pevnosti odhodlaný vyhnúť sa ľúbostným pletkám a pri stretnutí s pôvabnou Tessou si udržiava odstup. Keď ho však okolnosti prinútia konať a dotknú sa aj jeho srdca, musí sa postaviť tvárou v tvár jednej veľmi osobnej a jednej veľmi verejnej dileme.

 Názov: Neobyčajná žena

Autor: Laura Frantz

Žáner: Historický román

Počet strán: 352  

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: i527.net

Recenzia 

Na túto knižku som sa veľmi tešila, pretože podľa anotácie sa mi zdala ako veľmi pútavá a ako bonus má veľmi peknú obálku. Avšak musím povedať, že trochu sklamala moje očakávania a aj naprie ktomu, že som jej chcela dať veľmi  pozitívne hodnotenie, nemôžem...

Príbeh nám zachytáva pohľad na život v západnej Virgínii v roku 1770, kde bojovali s neustálym strachom z nájazdov indiánov. Ja osobne už od detstva nemám rada filmy, ani knihy s indiánskou tematikou a preto niet divu že mi táto kniha nesadla. Osobne som si myslela, že tam indiánskych opisov, slov, slovných spojení, národa bude oveľa menej ako v skutočnosti bolo a práve preto som sa musela doslova dokopávať do toho, aby som túto knihu dočítala a popritom som ju veľa ráz odložila. 

"Vrelé srdce sa človeku v chladnom svete zíde, Jasper Swan."

Aj napriek tomu, že mi téma vôbec nesadla, je to len môj osobný problém a objektívne musím zhodnotiť, že sa čítala veľmi rýchlo, pretože nie je veľmi dlhá a preto som mala pocit že sa rýchlo posúvam (našťastie). Opisy prostredia ako takého sa mi páčili. Čo mi vadilo bolo to, že sa tam vemi často vyskytovali vety alebo slová ktorým som nerozumela a nechce sa mi zrovna hľadať na google minimálne 5 neznámych slov na každej strane. Ke´d sa ich tam objavovalo čím ďalej tým viac, tak som z toho bývala dosť podráždená a potom už mi to ani nestálo za námahu to hľadať, tak som to len prešla a nechala tak.

Aj napriek negatívnym emóciam, to celkom zachraňovala romantická linka, ktorá sa mi tu páčila. Bol to ten pomaly sa vyvíjajúci romantický vzťah a tento typ mám presne ja rada, takže aspoň to mi trochu zlepšilo dojmy z knihy. Akože bolo tam pár divných momentov, kedy som sa chytila za hlavu, že tá žena nemá hrdosť, ale tak nevadí, celkovo to bolo pekné.

Podotýkam, že sa mi tam páčili aj úryvky z básní, ktoré sa tam často vyskytovali a vytváralo to celkom peknú atmosféru.

"Lebo kde si ty, tam je samotný svet... a kde nie si, pustatina."

Čo sa týkalo nejakých myšlienok v tejto knihe, tak tie boli veľmi pekné a často som tu našla aj pekné citáty, ktoré som si zaznačila. 

Koniec knihy mi ale prišiel veľmi uponáhľaný a akcia sa začala diať až na posledných 60 stranách, kedy ma to začalo naozaj baviť, čo je asi dosť blbé, keď vás kniha začne baviť na konci. To čo bolo zhrnuté na tých stranách by som rozšírili ešte možno aspoň o 50 strán a potom by mi to asi neprišlo také narýchlo ukončené, ale tak to možno autorka zamýšľala.

Dlho som rozmýšľala nad svojim konečným hodnotením a v hlave som si zvyžovala všetky pre a proti. Veľmi veľa ľuďom sa táto kniha páčila, ale ja sa teda medzi jej priaznivcov zrejme nezaradím. Charakterizovala by som to slovami "not great, not terrible" a moje hodnotenie je preto 3,5/5 hviezdičiek. 

Na záver niektoré citáty, ktoré sa mi v knihe páčili:

"Nenávisť ľu´dom zatemňuje úsudok. Dopúšťajú sa činov, ktoré zakrátko ľutujú."

"Láska z nás robí hlupákov."

Za zaslanie knižky na recenziu by som veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu 

P.S. Stále ťa milujem (Jenny Hann)

Anotácia 

Lara Jean nečakala, že sa do Petra skutočne zamiluje. Veď len predstierali, že spolu chodia. V jednej chvíli to však obaja predstierať prestali. Lara Jean nebola nikdy zmätenejšia ako teraz a nevie, čo robiť. Dokonca sa do jej života vracia chalan, čo sa jej kedysi páčil, a spolu s ním i to, čo k nemu cítila. Môže dievča ľúbiť dvoch chalanov naraz? Pôvabné pokračovanie knihy Všetkým chalanom, ktorých som milovala ukazuje, že láska nie je nikdy jednoduchá, ale možno práve preto je taká úžasná.

 Názov: P.S. Stále ťa milujem

Autor: Jenny Hann

Žáner: Romantika, Young - adult 

Počet strán: 296  

Rok vydania: 2017  

Vydavateľstvo: CooBoo

Recenzia 

Ani druhá časť tejto rilógie ma vôbec nesklamala. Možno to je ale tým, že som vedela už dopredu, že to budem mať veľmi rada. Samozrejme knižka mala trošku iný spád narozdiel od filmu a pri niektorých veciach som bola zaskočená ako sa tam stali a nedostali sa do filmu, ale tak to býva často. Napriek tomu som veľmi rada, že som mala konečne príležitosť objaviť celý dej.

Veľa ľudí hovorí, že pokračovania kníh nie sú také dobré, ako ich prvé diely. Myslím, že v tomto prípade je to tak trošku pravda, ale aj napriek tomu bol aj tento druhý diel super a priniesol mi ako čitateľovi zas iný zážitok ako jednotka, ale páčilo sa mi to. Veľa krát som zostala v takom napätí, že čo ďalej sa ešte môže stať, a možno som to o to viac prežívala preto, lebo som v tom veku a viem sa vcítiť do toho čo prežívala, ako som písala už v predchádzajúcej recenzii. 

"Ak sú dvaja ľudia pre seba stvorení, nájdu si k sebe cestu." 

Veľa krát som si povedala, že John Ambrose by sa k Lare Jean hodil viac ako Peter. Chápal ju, poznal ju, bral na ňu ohľad a bol to podľa mňa naozajstný gentleman, ale na druhej strane srdce si vyberie koho začne milovať, aj keď s tým naša hlava nemusí súhlasiť. Aj tak ale všetci vieme, že urobíme presne to, čo chce srdce a preto tento milostný trojuholník dopadol tak ako dopadol. Ako aj v prvej časti, ani tu ma Gen neprestávala štvať a udivovať v tom, kam až je chopná zájsť kvôli závisti.

Tiež ma ale neprestávala udivovať Petrova hlúposť a zaslepenosť, ak to tak môžem povedať, pretože veľa krát to vo mne doslova vrelo, keď som to čítala. Naozaj mám priateľku a na zavolanie pribehnem za bývalou? Ako áno ja chápem, že majú nejakú spoločnú minulosť a majú sa stále radi, ale keď viem, že by to môjmu partnerovi malo vadiť, nerobím to, alebo sa to snažím obmedziť. Inak povedané, ak robíte niečo, o čom viete, že to partnerovi nechcete z nejakého dôvodu povedať, pravdepodobne by ste to robiť nemali. 

Aj napriek niektorým veciam, ktoré ma na tej knihe hnevali, jej dávam 3,5/5. Bolo to viac menej kvôli osobnostným problémom súvisiacich s knihou a bolo ich asi viac ako v prvej knihe, preto som ubrala na hodnotení. Každopádne príbeh sa mi páčil a bola to taká ya klasika a milovníci romantických príbehov si ju určite zamilujú. 

Nakoniec ešte pridám pár svojich obľúbených citátov

"Čas je najdlhšia vzdialenosť medzi dvoma miestami."

"Ak sú medzi ľudmi tajnosti, nemôžu si byť naozaj blízki."

"Dospievanie je skutočne horko-sladké."

"Povedať zbohom je ťažké."

Bezlepková tvarohovo - čokoládová torta s ovocím

 

Prísady

Čokoládový korpus:

100 g krupicového cukru

100 g masla

200 g čokolády na varenie (aspoň 52%)

4 vajíčka

3 lyžice múky (ja som použila Cake mix - bezlepkovú piškótovú zmes)

Tvarohový krém

250g mascarpone

250g jemného tvarohu

100ml smotany na šľahanie (33%)

1 vanilkový cukor

3 PL práškového cukru (dávajte podľa toho, ako moc sladké koláče máte radi)

Poleva

1 balík mrazeného ovocia

2 balíčky červeného tortového želé

Postup

Vyhrejte si rúru na 180°C. Vo väčšej miske rozpustíme krupicový cukor a maslo vo vodnom kúpeli. Miešame a keď je zmes už skoro roztopená, tak pridáme aj nalámanú čokoládu a takto necháme za občasného miešania rozpustiť. Potom misku zložíme z vodného kúpeľa a vložíme na chvíľu do hrnca so studenou vodou, aby sa zmes vychladila. Keď je zmes vychladnutá, tak do nej metličkou prišľahávame celé vajíčka, pekne jedno po druhom. Vajcia musia mať izbovú teplotu, aby sa nezrazili. Potom po lyžiciach primiešavajte hladkú múku a miešajte dovtedy, kým cesto nie je krásne vláčne, hladké a voňavé. 

Tortovú formu si vysteľte papierom na pečenie a vlejte pripravené cesto. Pekne rozotrite až ku krajom, aby bolo krásne zarovnané a pár krát buchnite formou o pracovnú dosku, aby sa uvoľnili vzduchové bublinky. Vložte do rúry a pečte približne 20 minút. Cesto je hotové vtedy, keď je pri krajoch už jemne popukané, ale stred ostáva krásne mäkkučký. Ak je cesto ešte dosť surové, kľudne ešte pečtetých 5-10 minút. Takto upečený korpus nechajte vychladnúť.

Mascarpone, tvaroh, práškový cukor a vanilkový cukor vymiešame na nízkych otáčkach dohladka, aby sa krém nezrazil. Prilejeme 100ml smotany na šľahanie a opatrne pridávame otáčky. Keď je krém akurátne tuhý, vložíme do chladničky, aby stuhol.

Pripravíme si červené tortové želé podľa návodu na balíčku a necháme ho vychladnúť na izbovú teplotu. Rozmrazené ovocie poukladáme na tortu a zalejeme vlažným želé. Uložíme ešte na hodinu do chladničky. Potom už len servírujete, dobrú chuť! :)

Všetkým chalanom, ktorých som milovala (Jenny Hann)

Anotácia 

Ľúbostné listy majú mnoho podôb. Lara Jeanová síce žiaden nedostala, ale pár ich už napísala – na rozlúčku. Svoje city pred chalanmi vždy tajila, a keď sa chcela zamilovanosti konečne zbaviť, napísala list o tom, ako sa cíti. Starostlivo ho zapečatila a ukryla do škatuľky pod posteľou. Jedného dňa však listy zmiznú a Lara zistí, že ich niekto rozposlal. Zrazu musí čeliť všetkým pocitom, ktoré pred svetom – a hlavne pred adresátmi listov – starostlivo schovávala! Pôvabný príbeh o prvých láskach, priateľstvách a ľúbostných listoch.

 Názov: Všetkým chalanom, ktorých som milovala

Autor: Jenny Hann

Žáner: Fantasy 

Počet strán: 312  

Rok vydania: 2017  

Vydavateľstvo: CooBoo

Recenzia 

Doteraz som videla iba filmy, ale konečne mám tieto knižky vo svojej knižnici aj ja a neskutočne sa na ne teším, pretože film milujem a tiež nápad a koncept toho celého, aj keď niekomu to možno príde detinské. No ja sama som sa v tom našla a hlavná postava Lara Jean, je mi moc sympatická, pretože sa vo veľa situáciach chová podobne, ako by som sa zachovala ja sama.

To bola asi prvá vec, ktorá sa mi na knihe, aj vo filme veľmi páčila. Keď nemám rada hlavnú postavu, tak ten príbeh sa mi číta dosť ťažko, čo sa v tomto prípade nestalo. Veľmi sa mi páčilo to, že bola taká romantická duša a dosť často som sa zasmiala, pretože som si často krát predstavila seba samú na jej mieste a viem, že by som bola rovnaká. Ja sama píšem zamilované listy a vždy som ich aj chcela dostávať a to sa mi plnilo a plní, takže som mala radosť, keď sa to splnilo aj jej.

Ked je niekto dlho preč, spočiatku si odkladáte veci, ktoré mu chcete povedať. Usilujete sa držať všetko v hlave. Ale je to ako držať plnú hrsť piesku - drobné zrnká sa vám sypú z ruky a zrazu držíte v ruke vzduch a štrk. Preto sa to nedá uchovať.

Áno, čo sa týka deja, nájdeme tam aj klišé, ako napríklad čo sa týka populárneho chlapca, čo sa zaľúbi do neviditeľného a nevinného dievčaťa. V romantických knižkách už to tak býva, ale mne to absolútne nevadí, pretože ja také príbehy milujem, aj keď ich v podstate čítam veľa krát, len v inom prevedení a s inými postavami. Veľmi sa mi páčila hlavná zápletka knihy, aj keď niekomu sa to môže zdať detinské. 

K postavám som nejaké veľké výhrady nemala. Peter sa mi páčil, aj keď mi vadilo to, ako stále chodil za Gen, vždy keď si pískla a ona mi liezla totálne na nervy a nemala som ju rada. Zrejme by som sa chovala tak isto ako Lara Jean, bola by som z toho smutná, keby to stále vidím a v hlave by mi lietali všelijaké myšlienky, ale zrejme by som to dusila v sebe. Niekedy som sa pozastavila aj nad jej prieteľstvom s Chris, pretože mi nešlo do hlavy, ako môžu byť tak moc odlišní ludia priateľmi. Ale aj to sa stane. Zrejme dopĺňali jedna druhú.

Celkovo to bol jeden z mojich najobľúbenejších romantických príbehov už odkedy som videla film, takže niet divu, že po prečítaní knižky sa mi to potvrdilo. Nemôžem jej dať plný počet bodov, pretože tam bolo pár detailov, ktoré mi vadili, ale koniec koncov to bol milý a krásny, zamilovaný, romantický príbeh, ktorému dávam 4/5. 

Na záver ešte prikladám pár svojich obľúbených citátov:

"Je veľmi zodpovedné držať v rukách niečie srdce."

"Veľa ľudí je pekných. To ešte neznamená, že sú zaujímaví, alebo fascinujúci, alebo super."

"Jednoducho sa tomu poddaj a dovoľ, aby sa to dialo."

"Niekedy je človek smutný a nevie to vysvetliť. "

"Láska vo mne vyvoláva strach, môže sa zmeniť, môže zmiznúť. To je súčasťou rizika."

The perks of being a walflower (Stephen Chbosky)

Anotácia 

Charlie is a freshman. And while he's not the biggest geek in the school, he is by no means popular. Shy, introspective, intelligent beyond his years yet socially awkward, he is a wallflower, caught between trying to live his life and trying to run from it. Charlie is attempting to navigate his way through uncharted territory: the world of first dates and mixed tapes, family dramas and new friends; the world of sex, drugs, and The Rocky Horror Picture Show, when all one requires is that perfect song on that perfect drive to feel infinite. But Charlie can't stay on the sideline forever. Standing on the fringes of life offers a unique perspective. But there comes a time to see what it looks like from the dance floor. The Perks of Being a Wallflower is a deeply affecting coming-of-age story that will spirit you back to those wild and poignant roller-coaster days known as growing up.

 Názov: The perks of being a wallflower

Autor: Stephen Chbosky

Žáner: Young - adult 

Počet strán: 240  

Rok vydania: 2019  

Vydavateľstvo: Simon & Schuster

Recenzia 

Ak vám mám pravdu povedať, tak po dočítaní tejto knižky som mala veľmi zmiešané pocity a nevedela som poriadne, čo si o tom myslieť. Rozhodne to nebola klasická romantická kniha, ale ani to nebola kniha, pri ktorej by ste si povedali, že "čo som to práve prečítala". Bolo to niečo približne medzi tým. 

Rozhodne som čakala, že táto kniha bude o niečom úplne inom, ako v skutočnosti bola. Práve som si myslela, že to bude nejaká veľmi romantická kniha. Neprečítala som si anotáciu, takže to bude asi tým, ale vedela som, že názov knihy mi niečo hovorí, takže som to riskla a objednala som si ju. Nemôžem povedať, že jej prečítanie ľutujem, pretože neľutujem, ale rozhodne sa nezaradila ani medzi moje najobľúbenejšie, pretože niektoré pasáže pre mňa neboli nejak zaujímavé a dej sa na mňa uberal dosť pomaly. 

"And there it was. Downtown. Lights on buildings and everything that makes you wonder. Sam sat down and started laughing. Patrick started laughing. I started laughing. And in that moment I swear we were infinite."

V podstate sa tam nedialo nič veľké. Dej bol pomalý, alebo až taký flegmatický, alebo ako by som to vyjadrila. Dúfam že ma chápete. A to práve mne nevyhovuje. Mám radšej aspoň trochu akcie v knihách. Je pravda, že sa tu pozeráme na život Charlieho na strednej a taktiež na jeho prvú lásku a strasti, ktoré musel prežívať s priateľmi, alebo s rodinou. Prakticky to bol akoby reálny pohľad na život náhodného amerického pubertiaka, pretože si myslím, že práve veci, ktoré v knihe boli spomenuté sú každodennou realitou.

Aj napriek tomu, že dej sa odvíjal takmer nijako, tak tam bolo veľa ponaučení, ktoré by sme si každý z tejto knihy mali odniesť. Byť úprimný k sebe, k svojej rodine, aj k svojim priateľom. Zastávať sa ich a chrániť ich, pretože sú to najdôležitoejšie osoby v našich životoch. Milovať celým svojim srdcom, aj napriek tomu, že to bude bolieť. Láska je vždy sprevádzaná bolesťou, ale práve preto vieme, že je skutočná. 

Táto kniha rozhodne obsahuje niekoľko veľmi silných myšlienok a v podstate celá je spletená z akejsi krutej pravdy o živote, čo ju robí až smutnou, pretože ja som tam tú pravdu naozaj často krá aj našla. Nemôžem povedať, že by to bolo zlé, myslím si, že práve naopak.

Páčilo sa mi ale, že knižka je rozdelená na niekoľko častí príbehu, ktoré sa odohrávajú nejaké mesiace od seba. Tiež sa mi páčilo to, že vnútri knižky nájdete playlist pesničiek. Nie sú určené presne k počúvaniu ked túto knihu čítate, ale aj tak si myslím, že budú presne sedieť k nálade, akú tá knižka v čitateľoch vyvoláva. 

Nakoniec len poviem, že túto knižku odporúčam ľudm, ktorý majú radšej príbehy na zamyslenie, ktoré sa prelínajú s trochou depresie, s trochou lásky a s veľmi veľa ponaučeniami. Za mňa ju hodnotím na 4/5 hviezdičiek. Jedna veta ma však dostala a myslím že presne tá vystihuje aj to, ako sa budete cítiť po dočítaní tejto knižky. 

Na koniec pridám ešte pár obľúbených citátov z tejto knižky:

"Charlie, we accept the love we think we deserve."

"The problem with things is that everyone is always comparing everyone with everyone and because of that, it discredits people."

"People who try to control situations all the time are afraid that if they don't, nothing will work out the way they want."

"Its much easier not to know things sometimes."

"It's just hard to see a friend hurt this much. Especially when you can't do anything except "be there."

"So, I guess we are who we are for a lot of reasons. And maybe we will never know most of them. But even if we don't have the power to choose where we came from, we can still choose where we go from there. We can still do things. And we can try to feel okay about them."

"It's okay to feel things and be who you are about them."

Slúžka z Fairbourne Hall (Julie Klassen)

 

Anotácia 

V snahe uniknúť pred sobášom s bezcharakterným mužom sa Margaret Macyová prezlečie za slúžku a uteká z Londýna. Ak sa jej do najbližších narodenín podarí ostať slobodnou, získa dedičstvo a s ním aj sladkú nezávislosť. Nikdy však neplánovala naozaj pracovať ako slúžka. A rozhodne nie v dome Nathaniela a Lewisa Upchurchovcov – obaja kedysi boli jej ctiteľmi. Margaret zápasí so svojou prvou skutočnou prácou v živote a usiluje sa udržať svoju totožnosť v tajnosti, najmä keď vznikne podozrenie a zvedavé oči zavítajú do Fairbourne Hall. Vyhne sa pasci, ktorá ju má vylákať z úkrytu?

Slúžka z Fairbourne Hall, román prekypujúci romantikou a nebezpečenstvom, vťahuje čitateľa do fascinujúceho sveta služobníctva anglického panského sídla z 19. storočia, kde výzor môže byť klamlivý.

 Názov: Slúžka z Fairbourne Hall

Autor: Julie Klassen

Žáner: Historický román 

Počet strán: 464  

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: i527.net

Recenzia 

Táto kniha je v poradí už druhá, ktorú som si od tejto autorky mala možnosť prečítať a som za to neskutočne vďačná. Od začiatku po koniec ma tento príbeh veľmi bavil a už po prečítaní niekoľkých kapitol som vedela, že sa zaradí medzi moje najobľúbenjšie a po otočení poslednej stránky som vedela, že sa nemýlim.

Už keď som ju po prvý raz držala v rukách, nemohla som sa vynadívať na ten prekrásny obal. Bola som rada za to, že je kniha v pevnej väzbe, pretože si osobne myslím, že je oveľa krajšia ako mäkká a hlavne praktickejšia. O vnútornom spracovaní ani nehovorím. Neuveriteľne krásne. Tie citáty na každom začiatku kapitoly tomu pridávali na elegancii a presne tento typ úpravy je niečo pre mňa. 

"Neradil by som ti bojovať s osudom, Margaret. Osud vždy vyhrá."

Príbeh Margaret sa mi veľmi páčil. Bavilo ma sledovať to, ako dokáže osud človeka zmeniť od základov, jeho ideály, jeho sny a celkovo jeho pohľad na svet. 

Ako postavu som ju začala mať rada približne tak 50 strán od začiatku príbehu, pretože na prvých stranách to bolo obyčajné povrchné dievča, aké ani ja nemôžem vystáť. Pozerali sme sa na jej cestu a cestu jej slúžky Joan, ktorá jej bola po boku a zažívala s ňou všetky dobrodružstvá.

Ďalšou ženskou hlavnou hrdinkou bola Helen Upchurchová, ktorá veľmi dobre Margaret poznala pred tým, aj potom. 

Mali sme tu aj dve hlavné mužské postavy. Lewisa Upchurcha a Nathaniela Upchurcha, ktorý boli veľmi často spomínané a v podstate sa okolo nich točil celý príbeh. Bol medzi nimi obrovský kontrast aj výzorovo, aj povahovo. Jednému mladé ženy padali k nohám, nad druhým ohŕňali nos, tak isto ako samostná Margaret. Poučila sa a zmenila svoj názor? 

Ešte by som chcela podotknúť to, že sa mi ich priezvisko veľmi ťažko vyslovovalo, ale to je iba malý detail.

Prostredie, v ktorom sa celý dej odohrával sa mi páčilo, pretože to nebolo na jednom mieste, ale hneď na niekoľkých, ako napríklad Londýn, Maidston, Fairbourne Hall. Tým pádom sa príbeh nevliekol a nebol nudný, ale naopak, bol dynamický a neustále sa tam objavovali nové skutočnosti. Romantická linka bola tiež veľmi krásna a pomalá a mne sa to tak páči. kto nemá rád pomalšie sa vyvíjajúcu sa lásku, tak to zrejme nebude nič preňho. 

Za mňa som na tejto knihe nenašla ani jednu chybu. Celé historické prostredie bolo krásne, tak ako aj spôsob akým bol príbeh napísaný. Páčili sa mi spôsoby, ktoré vtedy ľudia mali, oveľa viac, ako majú tí dnešní. Prevládala tam úcta, láskavosť a možno to tak v realite nebolo, ale aspoň v knihe si to môžem naplno vychutnávať. 

S koncom som bola veľmi spokojná a stotožnená a neviem si predstaviť to, ako by to mohlo skončiť lepšie. Možno práve preto, že milujem šťastné konce a toto bol práve jeden z nich.

Knihu hodnotím 5/5 hviezdičiek a rozhodne odporúčam, táto kniha určite stojí za prečítanie a v dohľadnej dobe určite siahnem po ďalších jej dielach.

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Je hlúpe prahnúť po minulosti, alebo po niečom, čo je nemožné."

2. "Peniaze nie sú všetko."

Za poslanie knižky by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu

Ľúbostné listy z Montmartre (Nicolas Barreau)

 

Anotácia 

Julien Azoulay žije spolu so svojím synčekom v Paríži a živí sa písaním romantických komédií. Po smrti milovanej manželky Hélène stráca jeho život zmysel a pomaly, ale isto sa prepadáva do hlbokej depresie. Len proti svojej vôli splní Hélènino posledné želanie. Píše jej na druhý svet listy. 33 ľúbostných listov, za každý rok jej neúplného života jeden, nosí Julien do tajnej schránky na jej hrobe v nádeji, že raz na ne dostane odpoveď. A tá jedného dňa naozaj príde. A s ňou i hádanka: kto mu posiela tajuplné odkazy a symbolické predmety, ktoré vnášajú do jeho navonok prázdneho života novú nádej a dokonca aj lásku?

 Názov: Ľúbostné listy z Montmartre

Autor: Nicolas Barreau

Žáner: Román

Počet strán: 231   

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Recenzia 

Už ako som túto knihu zbadala prvý raz, veľmi som si ju chcela prečítať, avšak som doma mala stále veľkú kopu neprečítaných kníh a povedala som si, že si nebudem kupovať nové, až pokým aspoň niektoré staré neprečítam. A potom som videla usporiadanú štafetu a srdce mi poskočilo. Okamžite som sa do nej zapojila a na knižku som sa tešila. Mala som na ňu dosť veľké nároky, pretože ma zaujala krásna obálka a to, že to má byť román, ktoré ja osobne milujem. Avšak s poľutovaním musím povedať, že kniha nesplnila moje očakávania. Prečo? To sa dozviete, keď budete čítať ďalej. 

Príbeh sa začína veľmi bolestne a tragicky. Pozeráme sa hlavnú postavu, ktoru je Julein Azoulay, ktorému zomrela milovaná manželka. Ako sa v anotácii spomína, chcela, aby jej napísal 33 ľúbostných listov, pretože verila, že potom sa jeho život zmení. Očividne to bola múdra žena...

Od začiatku až po koniec príbehu som sa však cítila veľmi smutne a čítalo sa mi to ťažko. Keď som vedela, čo som pri knihe pociťovala, tak sa mi k nej popravde ani nechcelo vracať. Niekto povie, že to bolo romantické, ale mne to naozaj robilo zle a keď už mám čítať krásnu romantickú knihu, toto nie je zrovna pocit, ktorý chcem, aby vo mne vyvolávala.

"Moja milovaná, ach, poď sem, nech ťa opäť mám, ako vtedy v máji." 

Snáď najzvláštenejšie bolo pre mňa to, ako sa tu rýchlo udalosti vyvíjali. Je to pomerne krátka knižka a tak je jasné, že všetko tu bude uponáhľané, ale dúfala som, že presne tak to nebude. Ale bohužiaľ... Nápad príbehu bol podľa mňa pekný, ale to spracovanie a pocity, ktoré som pri tom mala už až tak pekné neboli. Mal však aj niektoré veľmi pekné myšlienky, ktoré nemôžem opomenúť a nižšie ich aj spomeniem.

Nechcem prezrádzať veľa z príbehu, poviem však iba toľko, že ten koniec bol tak trošku predvídateľný, ale mala som z neho veľmi zmiešané pocity, pretože som mala pocit, že po dopísaní tých 33 listov si svoju manželku nadobro vymazal zo života a rozlúčil sa s ňou pomaly z ničoho nič, aj keď ju tak veľmi miloval. Áno samozrejme, v deji sa stali zvraty a boli tam momenty, ktoré k tomu viedli, ale pre mňa to jednoducho nedávalo zmysel a bolo to strašne všetko narýchlo urobené a to spôsobilo, že to na mňa pôsobilo zvláštne, až umelo, bohužial.

Tiež by som podotkla to, že mi vadili slová, ktoré neboli preložené. Samozrejme základné výrazy sa dajú chápať, ale nie neznáme slová a tobôž celé vety, takže do budúcna by som sa určite vyhla tomu, že by som tam tieto zahraničné výrazy ponechala. 

Veľa ľudí s mojim názorom súhlasiť zrejme nebude, ale toto nebola práve kniha, ku ktorej by som sa rada vrátila a ktorú by som ohodnotila veľmi dobre. Samozrejme myšlienka bola zrejme pekná a taktiež aj nejaké vety v knihe, ktoré nás prinútia premýšľať, ae za mňa to bol celkom priemerný príbeh, ktorý sa dal rozvinúť si myslím a trošku poupraviť. Má viacero chýb, kvôli ktorým mu dávam hodnotenie 3/5 hviezdičiek. Som rada že som si tento príbeh prečítala, ale zároveň som veľmi rada za to, že som si túto knihu nekupovala, pretože by som zrejme bola veľmi sklamaná. 

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Bolesť ma naučila byť skromný."

2. " Žiaľ, život nejde vždy tak, ako by sme si želali."

3. V živote sa stávajú veci, ktoré si nikto nedokáže vysvetliť."

4. "Niekedy človek potrebuje dlhší čas, aby pochopil veci, ktoré jeho srdce už dávno vie."

Končí sa to nami (Coleen Hoover)

 

Anotácia 

Lily si v detstve vytrpela svoje. Po otcovej smrti opúšťa rodný Maine a usádza sa v Bostone, v meste, kde je všetko lepšie. Aspoň tak jej to kedysi tvrdil Atlas, Lilina spriaznená duša a prvá láska. V Bostone spoznáva ambiciózneho lekára Ryla, no ten sa jej v slabej chvíli prizná, že má averziu k vzťahom, prioritou je kariéra a rodina uňho nemá miesto. Ryle však nedokáže pustiť červenovlásku z hlavy, a tak svoje zásady poruší. Lilin život sa konečne dostáva do správnych koľají, no keď si myslí, že nemôže byť šťastnejšia, pocíti tvrdý úder.

Lily si v mladosti písala denník. Po rokoch sa začíta do svojich zápiskov o Atlasovi a rodinnom trápení, čím otvorí staré rany. No občas je aj bolestná spomienka dobrá, najmä ak človeku vo vhodnej chvíli pomôže správne sa rozhodnúť.

Končí sa to nami je výnimočná kniha. Autorka pri písaní siahla do vlastných bolestných spomienok a zvečnila okamihy, ktoré by najradšej zo svojho života vymazala. V prvom rade však v tomto odvážnom a hlboko osobnom románe vyrozprávala dojímavý a nezabudnuteľný príbeh lásky.

 Názov: Končí sa to nami

Autor: Coleen Hoover

Žáner: Román

Počet strán: 320 

Rok vydania: 2018  

Vydavateľstvo: Ikar

Recenzia 

Ja vôbec neviem ako začať. Táto kniha ma jednoducho dostala. Chvíľu som si ceý ten dej nechala prejsť hlavou, aby so to nepísala hneď po dočítaní, pretože moje emócie boli ako na horskej dráhe. Asi aj preto, že som sa vôbec nepozrela na anotáciu knihy, išla som proste po autorke a pomaly prichádzam na to, že je to tak možno aj lepšie, pretože neviete, čo vás čaká a potom môžete dostať veľmi príjemné prekvapenie, ako práve ja teraz.

Začnem dejom, ktorý sa mi neskutočne páčil. Možno aj tým, že sa to odohrávalo už trošku viac vo svete dospelých a s ľudmi približne v mojom veku. Bol to taký trichu oddych od young adult, ktorú ja rada čítam. Veľmi sa mi páčilo Lilino čítanie denníku a tak aj prelínanie skutočnosti s minulosťou. To čo sa tam odohrávalo sa mi páčilo menej, ale bohužiaľ je to každodenná realita a odohráva sa to vo veľa rodinách, ktoré to môžu veľmi úspešne zakrývať. Najviac ma ale desí to, že postupne násilie v rodinách rastie a práve to by sa diať nemalo a moja hlava to proste nevie pochopiť.

"Chceš vedieť, čo máš robiť, keď ťa život niči? Stále plávaj, plávaj, plávaj..."

Lily ako hlavnú postavu som mala veľmi rada. Páčilo sa mi, ako sa z malého dievčatka vypracovala a ako tvrdo drela na svojom sne. Jej povaha bola taktiež krásna, čo som zistila už zo zápiskov z minulosti, kedy pomáhala Atlasovi. Myslím si, že veľa ľudí by sa práve zachovali ako ľudia, s ktorými chodili ráno v autobuse. Odsudzovali by ho bez toho, aby o ňom niečo vedeli a posmievali by sa mu. To je tiež realita, s ktorou som sa stretla na svojej základnej škole aj ja sama. Deti dokážu byľ veľmi zlomyseľné a kruté.

Veľmi sa mi páčilo to, že si písala denník, to máme spoločné. Ja aj napriek svojmu veku robím to isté pretoťe sa vždy rada vrátim k tomu, čo som kedysi zažila a pripomína mi to, kam som sa až posunula.

Moje emócie boli ako na horskej dráhe od začiatku do konca  a nemohla som sa od tejto knihy odtrhnúť. Páčilo sa mi zoznamovanie Lily s Rylom, aj šok, ktorý prišiel po presťahovaní sa do Bostou a navštívení jednej konkrétnej reštaurácie. Život si z nás niekedy naozaj robí žarty, ale na druhej strane si myslím, že presne vie, čo robí. Vždy je všetko tak, ako má byť a nič nie je náhoda. Veľa krát som pri tomto príbehu mala slzy v očiach, ale môj názor je, že to skončilo dobre. Síce nie tak, ako by som si to vysnívala, ale život nie je továreň na splnené sny. Lily som priala krásnu budúcnosť, ktorú z časti dostala a som rada za to, že nazbierala odvahu a silu čeliť nepriazňam osudu.

Tejto knihe dávam rozhodnem 5/5, pretože ma dostal autorkyn štýl písania, ako aj celá kniha a auž teraz viem, že táto kniha sa zaradila medzi moje obľúbené a teším sa na ďalšie diela od tejto autorky. Táto kniha nasadila latku veľmi vysoko a tak dúfam, že ostatné knižky ma nesklamú. Rozhodne vám ju odporúčam, pokiaľ hľadáte romantickú knihu, v ktorej nájdete veľa reality, pri ktorej budete plakať, aj sa smiať a na konci zostanete doslova s miliardou pocitou. Presne takáto je táto kniha.

Na koniec ešte pridám pár svojich obľúbených citátov:

1. "Mám pocit, akoby každý tajil to, kým je, pritom hlboko vnútri sme všetci rovnako zmätení."

2. "Zlí ľudia nejestvujú. Sme iba ľudia, čo občas robia zlé skutky."

3. "Všetci občas zlyhajú. Človeka však nerobia chyby,ale spôsob, ako sa k nim postaví, a to, či sa z nich poučí."

4. "Láska možno nie je ako plný kruh. Ubúda jej a pribúda, prichádza a odchádza, ako ľudia v našom živote."

5. "Každý si zaslúži druhú šancu. Zvlášť ľudia, ktorí pre nás znamenajú najviac."

Most na Belle Island (Julie Klassen)

Anotácia 

Mladý právnik Benjamin Booker sa po ponižujúcej prehre na súde rozhodne, že už nikdy neuverí krásnej žene. Dôjde však k vražde a starší spoločník ich firmy nie je spokojný s vyšetrovaním. Požiada preto Benjamina, aby celú vec preskúmal. Ten nadšene súhlasí, aby mohol aspoň na chvíľu opustiť Londýn. Dôkazy ho dovedú na malý ostrov na Temži, zahalený hmlou a tajomstvom. Čoskoro sa zaľúbi do hlavnej podozrivej – do ženy, ktorá tvrdí, že ostrov už desať rokov neopustila. Dá sa jej však veriť?

Isabelle sa na ostrove Belle Island cíti v bezpečí a vedie plodný život, no strach jej nedovolí ho opustiť. Keď sa objaví pán Booker s novinkami, je šokovaná. Ostrov desať rokov neopustila, ale mala sen, v ktorom videla mŕtveho muža v jeho pracovni. Alebo to nebol sen ale spomienka? Bola na neho nahnevaná, ale jeho smrť si nikdy nepriala. Keď zomrie ďalší človek, dôkazy vedú priamo k Isabelle. Tá nevie, komu má veriť: peknému právnikovi alebo obdivovateľovi, alebo priateľom, ktorí prídu na ostrov? Nakoniec vysvitne, že každý z nich mal niečo proti mŕtvemu mužovi. A môže vlastne veriť svojej vlastnej mysli?

 Názov: Most na Belle Island

Autor: Julie Klassen

Žáner: Historický román 

Počet strán: 364   

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: i527.net

Recenzia 

Toto bola moja prvá kniha z dlhej rady Julie Klassenovej. Veľmi dlho som túžila siahnuť po nejakej jej knihe, pretože som si už dlhšie chcela rozšíriť repertoár žánrov, ktoré čítam o historické romány. Chcela by som sa čo najskôr pustiť aj do starých klasík ako sú Austenová, alebo Eyrová no a táto autorka je im veľmi podobná podľa recenzií, ktoré som čítala. To, čo ma sklamala, alebo naplnila moje očakávania si môžete prečítať nižšie. 

Musím povedať, že prvé, čo ma na knižke zaujalo, bol jej obal, pretože Klassenovej knižky majú naozaj krásne obaly. Vždy je to už prvá výborná vec, pretože to čitateľa upúta a prinúti ho vziať si knižku do ruky. 

Ja som sa na ňu neuveriteľne tešila, pretože tento žáner je pre mňa celkom nový. Netušila som, či sa mi bude páčiť, či sa budem vedieť vžiť do tej minulosti a dobre si to predstaviť. Ale koniec koncov, je to román, čo je môj najobľúbenejší žáner, takže nečudo, že som sa do tejto knižky doslova "zažrala". Musím sa však priznať, po celý čas mi robili problém mená postáv. Neskutočne sa mi plietli od začiatku do konca knihy a poriadne som nevedela, kto je kto, pretože tam vystupovalo priveľa otcov, bratov a podobne. Možno to bolo aj kvôli tomu, že som si knižku kúskovala vzhľadom na školské povinnosti, ale možno to bolo naozaj tým, že ich tam jednoducho bolo veľa.

"Všetci robíme chyby. Náš charakter sa však prejavuje v tom, ako na chyby zareagujeme."

Avšak aj napriek veľkému množstvu postáv, som si dve hlavné postavy obľúbila. Benjamina a Isabelle. Isabelle pre mňa bola pravá dáma a Benjamin pravý gentleman. Už od prvej chvíle som vedela, že chcem, aby skončili spolu, pretože sa mi k sebe neskutočne hodili. Páčilo sa mi to, ako sa navzájom počas celej knihy spoznávali. Presne ako tam bolo poznamenané, aj za ten krátky čas sa dá prežiť veľmi veľa vecí a vypestovať si tak dôveru, akú si vypestuje málokto. 

Priznám sa, že detektívna zápletka v príbehu ma trochu prekvapila a aj vystrašila, pretože ja nie som práve veľký milovník detektívnych príbehov. Myslela som si, že práve o to menej ma kniha bude baviť. Avšak opak bol pravdou a ja som sa nestašila čudovať. Kniha bola tak dobre napísaná, že detektívny dej mi vôbec nevadil, ale užívala som si ho, pretože sa to čítalo neskutočne ľahko. To je ďalšie obrovské plus, ktoré som na knihe našla. Bola napísaná veľmi jednoducho a čítalo sa to ľahko, takže som si čítanie užila od začiatku po koniec. 

Taktiež čo ma tešilo najviac bolo, že sme po celú dobu príbehu nezostávali na jednom mieste, ako som si pôvodne myslela, že to bude. Cestovali sme tam hlavne medzi Londýnom a Belle Islandom a popri deji aj po ostrove ako takom a ďalších jeho častiach. Utvorila som si tak ucelenú predstavu, ako to utešené miesto vyzeralo a také miesto by som chcela raz navštíviť.

Túto knihu by som odporučila ako milovníkom romantiky, tak aj milovníkom detektívok, pretože si myslím, že každý si tu príde na svoje. Rozhodne si túto knihu milovníci historickej literatúry užijú a mne nezostáva knihu ohodnotiť inak, než na 4,5/5 hviezdičiek. Bola to výborn kniha, ktorú sa oplatí si prečítať a mať doma v knižnici.

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Ľútosť nám nepomôže vyrovnať sa s každým problémom. Niekedy treba konať."

2. Veci nie sú vždy také jednoduché, ako si myslíme."


Za možnosť prečítať si knižku v rámci spolupráce, by som chcela poďakovať vydavateľstvu:

Opposition (Jennifer L. Armentrout)

Anotácia 

KATY VIE, ŽE SVET SA ZMENIL V TÚ NOC, KEĎ PRIŠLI LUXOVIA.

Nemôže uveriť tomu, že Daemon sa pridal k svojim a prizerá sa, ako sa jeho druh snaží vyhladiť ľudstvo. No hranica medzi dobrom a zlom sa stiera a z lásky sa stala emócia, ktorá ju môže zničiť — aj všetkých ostatných.

DAEMON JE ODHODLANÝ UROBIŤ VŠETKO, ABY ZACHRÁNIL SVOJICH MILOVANÝCH, HOCI BY TO ZNAMENALO ZRADU.

Ak chcú mať šancu na prežitie, nepravdepodobného spojenca musia nájsť aj v nepriateľovi. No onedlho je nemožné rozoznať priateľa od nepriateľa a svet okolo nich sa rúca, môžu prísť o všetko — dokonca aj o to najcennejšie —, aby zachránili svojich priateľov… a celé ľudstvo.

NA ZEMI VYPUKLA VOJNA. A NECH UŽ SA SKONČÍ AKOKOĽVEK, BUDÚCNOSŤ TÝCH, ČO PREŽIJÚ, SA NAVŽDY ZMENÍ.

 Názov: Opposition    

Autor: Jennifer L. Armentrout   

Žáner: YA, romantické, fantasy  

Séria: Lux     

Počet strán: 320    

Rok vydania: 2020   

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Recenzia 

Túto recenziu píšem ešte v čerstvej eufórii po dočítaní knižky. Musím povedať, že záverečná časť to roztočila v plnej paráde a mne sa páčila asi najviac zo všetkých piatich, aj keď som to vôbec nečakala. Hneď ako som knižku držala v rukách ma to nutkalo prečítať si záver príbehu, pretože som bola neskutočne zvedavá na to, ako sa všetko skončí a poviem vám, stojí to naozaj za to. Tak poďme si to všetko pomaly rozobrať.

  Už od začiatku bol dej úplne nabitý akciou a stále som čítala so zatajeným dychom ,pretože som nevedela, čo sa stane. Už ako som sa pomaly dostával do deja, bola som čím ďalej tým viac prekvapená udalosťami a odhaleniami, ktoré sa v knihe objavovali. Vedela som však, že nemôže byť všetko tak, ako sa zdalo na prvý pohľad, pretože nebolo možné, aby sa veci zrazu takto zvrtli. 

A nemýlila som sa. 

"Kat..porušil som každé pravidlo svojej rasy, keď som ťa vyliečil a držal ťa pri sebe. Oženil som sa s tebou a vypálil celé mesto, aby som ťa udržal v bezpečí. Zabíjal som pre teba. Myslela si si, že by som zabudol, čo pre mňa znamenáš? Že čokoľvek na tomto svete - na akomkoľvek svete - by bolo silnejšie než moja láska k tebe?"

Tento príbeh som si úplne zamilovala, aj keď na začiatku som mala veľké pochybnosti, keďže fantasy už nie je žáner, ktorý by som pravidelne čítala. Vzťah Katy s Daemonom sa v tejto časti ešte rozvinul a to som myslela, že už to viac nejde. Povytvárali sa nové väzby a vzťahy, pri ktorých by človek nepovedal, že by niekedy mohli existovať a práve tým bola táto kniha o to zaujímavejšia, pretože autorka nás nenechala ani chvíľu vydýchnuť. A ja som za to veľmi rada. 

Napätie v tejto knihe by sa dalo krájať na každej stránke a to je hlavný dôvod, prečo sa mi táto kniha páčila. Pri ostatných dieloch som mala často pocit, ako by boli dlhé a hrubé, ale v podstate akoby sa tam nič podstatné nedialo. zato posledný diel bol najkratší, no najviac vecí sa udialo a odhalilo. Pri niektorých momentoch som mala slzy v očiach, pretože sa to dalo čakať, ale mňa to popritom všetkom ani nejako nenapadlo. Niekedy to boli slzy radosti, inokedy to boli slzy smútku bohužiaľ.

"Nič nebolo jednoduché ani dokonalé a budúcnosť občas vyzerala neisto, no život nie je balíček previazaný peknou mašľou."

Po dočítaní som zostala bez dychu a bola som šťastná, že som dostala príležitosť ponoriť sa do tejto série. Nikdy som nemyslela, že by mi takto dokázala prirásť k srdcu. Ako aj Katy a Daemon. Ich vzťah mi bol často vzorom, pretože môj vzťah je veľmi podobný tomu môjmu. A preto bolo tak ľahké zamilovať. Keď sa pozriem spätne, často nechápem, ako je možné že to spolu vydržali. Prežili toho od prvého dielu tak neskutočne veľa.

 Hádam, že s láskou je naozaj možné všetko. 

Ak ste doteraz neprišli na to, aké hodnotenie knihe dávam, tak naozaj už neviem. Nemôžem jej vytknúť ani jedinú vec a bodľa mňa to bol úžasný záver a bodka za celou sériou. Za mňa je to jednoznačne 5/5 hviezdičiek a jednoznačne odporúčam každému milovníkovi fantasy kníh a sérii. 

Na záver by som sem rada doplnila svoje najobľúbenejšie citáty z tejto knižky: 

1. "Láska je dar."

2. "Najkrajšia vec na svete je to, čo máš v sebe."

3. "Do budúcnosti sa nedá pozerať, ak žiješ v minulosti."

Za zaslanie knižky na recenziu by som sa ešte touto cestou chcela veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu