P.S. Stále ťa milujem (Jenny Hann)

Anotácia 

Lara Jean nečakala, že sa do Petra skutočne zamiluje. Veď len predstierali, že spolu chodia. V jednej chvíli to však obaja predstierať prestali. Lara Jean nebola nikdy zmätenejšia ako teraz a nevie, čo robiť. Dokonca sa do jej života vracia chalan, čo sa jej kedysi páčil, a spolu s ním i to, čo k nemu cítila. Môže dievča ľúbiť dvoch chalanov naraz? Pôvabné pokračovanie knihy Všetkým chalanom, ktorých som milovala ukazuje, že láska nie je nikdy jednoduchá, ale možno práve preto je taká úžasná.

 Názov: P.S. Stále ťa milujem

Autor: Jenny Hann

Žáner: Romantika, Young - adult 

Počet strán: 296  

Rok vydania: 2017  

Vydavateľstvo: CooBoo

Recenzia 

Ani druhá časť tejto rilógie ma vôbec nesklamala. Možno to je ale tým, že som vedela už dopredu, že to budem mať veľmi rada. Samozrejme knižka mala trošku iný spád narozdiel od filmu a pri niektorých veciach som bola zaskočená ako sa tam stali a nedostali sa do filmu, ale tak to býva často. Napriek tomu som veľmi rada, že som mala konečne príležitosť objaviť celý dej.

Veľa ľudí hovorí, že pokračovania kníh nie sú také dobré, ako ich prvé diely. Myslím, že v tomto prípade je to tak trošku pravda, ale aj napriek tomu bol aj tento druhý diel super a priniesol mi ako čitateľovi zas iný zážitok ako jednotka, ale páčilo sa mi to. Veľa krát som zostala v takom napätí, že čo ďalej sa ešte môže stať, a možno som to o to viac prežívala preto, lebo som v tom veku a viem sa vcítiť do toho čo prežívala, ako som písala už v predchádzajúcej recenzii. 

"Ak sú dvaja ľudia pre seba stvorení, nájdu si k sebe cestu." 

Veľa krát som si povedala, že John Ambrose by sa k Lare Jean hodil viac ako Peter. Chápal ju, poznal ju, bral na ňu ohľad a bol to podľa mňa naozajstný gentleman, ale na druhej strane srdce si vyberie koho začne milovať, aj keď s tým naša hlava nemusí súhlasiť. Aj tak ale všetci vieme, že urobíme presne to, čo chce srdce a preto tento milostný trojuholník dopadol tak ako dopadol. Ako aj v prvej časti, ani tu ma Gen neprestávala štvať a udivovať v tom, kam až je chopná zájsť kvôli závisti.

Tiež ma ale neprestávala udivovať Petrova hlúposť a zaslepenosť, ak to tak môžem povedať, pretože veľa krát to vo mne doslova vrelo, keď som to čítala. Naozaj mám priateľku a na zavolanie pribehnem za bývalou? Ako áno ja chápem, že majú nejakú spoločnú minulosť a majú sa stále radi, ale keď viem, že by to môjmu partnerovi malo vadiť, nerobím to, alebo sa to snažím obmedziť. Inak povedané, ak robíte niečo, o čom viete, že to partnerovi nechcete z nejakého dôvodu povedať, pravdepodobne by ste to robiť nemali. 

Aj napriek niektorým veciam, ktoré ma na tej knihe hnevali, jej dávam 3,5/5. Bolo to viac menej kvôli osobnostným problémom súvisiacich s knihou a bolo ich asi viac ako v prvej knihe, preto som ubrala na hodnotení. Každopádne príbeh sa mi páčil a bola to taká ya klasika a milovníci romantických príbehov si ju určite zamilujú. 

Nakoniec ešte pridám pár svojich obľúbených citátov

"Čas je najdlhšia vzdialenosť medzi dvoma miestami."

"Ak sú medzi ľudmi tajnosti, nemôžu si byť naozaj blízki."

"Dospievanie je skutočne horko-sladké."

"Povedať zbohom je ťažké."

Bezlepková tvarohovo - čokoládová torta s ovocím

 

Prísady

Čokoládový korpus:

100 g krupicového cukru

100 g masla

200 g čokolády na varenie (aspoň 52%)

4 vajíčka

3 lyžice múky (ja som použila Cake mix - bezlepkovú piškótovú zmes)

Tvarohový krém

250g mascarpone

250g jemného tvarohu

100ml smotany na šľahanie (33%)

1 vanilkový cukor

3 PL práškového cukru (dávajte podľa toho, ako moc sladké koláče máte radi)

Poleva

1 balík mrazeného ovocia

2 balíčky červeného tortového želé

Postup

Vyhrejte si rúru na 180°C. Vo väčšej miske rozpustíme krupicový cukor a maslo vo vodnom kúpeli. Miešame a keď je zmes už skoro roztopená, tak pridáme aj nalámanú čokoládu a takto necháme za občasného miešania rozpustiť. Potom misku zložíme z vodného kúpeľa a vložíme na chvíľu do hrnca so studenou vodou, aby sa zmes vychladila. Keď je zmes vychladnutá, tak do nej metličkou prišľahávame celé vajíčka, pekne jedno po druhom. Vajcia musia mať izbovú teplotu, aby sa nezrazili. Potom po lyžiciach primiešavajte hladkú múku a miešajte dovtedy, kým cesto nie je krásne vláčne, hladké a voňavé. 

Tortovú formu si vysteľte papierom na pečenie a vlejte pripravené cesto. Pekne rozotrite až ku krajom, aby bolo krásne zarovnané a pár krát buchnite formou o pracovnú dosku, aby sa uvoľnili vzduchové bublinky. Vložte do rúry a pečte približne 20 minút. Cesto je hotové vtedy, keď je pri krajoch už jemne popukané, ale stred ostáva krásne mäkkučký. Ak je cesto ešte dosť surové, kľudne ešte pečtetých 5-10 minút. Takto upečený korpus nechajte vychladnúť.

Mascarpone, tvaroh, práškový cukor a vanilkový cukor vymiešame na nízkych otáčkach dohladka, aby sa krém nezrazil. Prilejeme 100ml smotany na šľahanie a opatrne pridávame otáčky. Keď je krém akurátne tuhý, vložíme do chladničky, aby stuhol.

Pripravíme si červené tortové želé podľa návodu na balíčku a necháme ho vychladnúť na izbovú teplotu. Rozmrazené ovocie poukladáme na tortu a zalejeme vlažným želé. Uložíme ešte na hodinu do chladničky. Potom už len servírujete, dobrú chuť! :)

Všetkým chalanom, ktorých som milovala (Jenny Hann)

Anotácia 

Ľúbostné listy majú mnoho podôb. Lara Jeanová síce žiaden nedostala, ale pár ich už napísala – na rozlúčku. Svoje city pred chalanmi vždy tajila, a keď sa chcela zamilovanosti konečne zbaviť, napísala list o tom, ako sa cíti. Starostlivo ho zapečatila a ukryla do škatuľky pod posteľou. Jedného dňa však listy zmiznú a Lara zistí, že ich niekto rozposlal. Zrazu musí čeliť všetkým pocitom, ktoré pred svetom – a hlavne pred adresátmi listov – starostlivo schovávala! Pôvabný príbeh o prvých láskach, priateľstvách a ľúbostných listoch.

 Názov: Všetkým chalanom, ktorých som milovala

Autor: Jenny Hann

Žáner: Fantasy 

Počet strán: 312  

Rok vydania: 2017  

Vydavateľstvo: CooBoo

Recenzia 

Doteraz som videla iba filmy, ale konečne mám tieto knižky vo svojej knižnici aj ja a neskutočne sa na ne teším, pretože film milujem a tiež nápad a koncept toho celého, aj keď niekomu to možno príde detinské. No ja sama som sa v tom našla a hlavná postava Lara Jean, je mi moc sympatická, pretože sa vo veľa situáciach chová podobne, ako by som sa zachovala ja sama.

To bola asi prvá vec, ktorá sa mi na knihe, aj vo filme veľmi páčila. Keď nemám rada hlavnú postavu, tak ten príbeh sa mi číta dosť ťažko, čo sa v tomto prípade nestalo. Veľmi sa mi páčilo to, že bola taká romantická duša a dosť často som sa zasmiala, pretože som si často krát predstavila seba samú na jej mieste a viem, že by som bola rovnaká. Ja sama píšem zamilované listy a vždy som ich aj chcela dostávať a to sa mi plnilo a plní, takže som mala radosť, keď sa to splnilo aj jej.

Ked je niekto dlho preč, spočiatku si odkladáte veci, ktoré mu chcete povedať. Usilujete sa držať všetko v hlave. Ale je to ako držať plnú hrsť piesku - drobné zrnká sa vám sypú z ruky a zrazu držíte v ruke vzduch a štrk. Preto sa to nedá uchovať.

Áno, čo sa týka deja, nájdeme tam aj klišé, ako napríklad čo sa týka populárneho chlapca, čo sa zaľúbi do neviditeľného a nevinného dievčaťa. V romantických knižkách už to tak býva, ale mne to absolútne nevadí, pretože ja také príbehy milujem, aj keď ich v podstate čítam veľa krát, len v inom prevedení a s inými postavami. Veľmi sa mi páčila hlavná zápletka knihy, aj keď niekomu sa to môže zdať detinské. 

K postavám som nejaké veľké výhrady nemala. Peter sa mi páčil, aj keď mi vadilo to, ako stále chodil za Gen, vždy keď si pískla a ona mi liezla totálne na nervy a nemala som ju rada. Zrejme by som sa chovala tak isto ako Lara Jean, bola by som z toho smutná, keby to stále vidím a v hlave by mi lietali všelijaké myšlienky, ale zrejme by som to dusila v sebe. Niekedy som sa pozastavila aj nad jej prieteľstvom s Chris, pretože mi nešlo do hlavy, ako môžu byť tak moc odlišní ludia priateľmi. Ale aj to sa stane. Zrejme dopĺňali jedna druhú.

Celkovo to bol jeden z mojich najobľúbenejších romantických príbehov už odkedy som videla film, takže niet divu, že po prečítaní knižky sa mi to potvrdilo. Nemôžem jej dať plný počet bodov, pretože tam bolo pár detailov, ktoré mi vadili, ale koniec koncov to bol milý a krásny, zamilovaný, romantický príbeh, ktorému dávam 4/5. 

Na záver ešte prikladám pár svojich obľúbených citátov:

"Je veľmi zodpovedné držať v rukách niečie srdce."

"Veľa ľudí je pekných. To ešte neznamená, že sú zaujímaví, alebo fascinujúci, alebo super."

"Jednoducho sa tomu poddaj a dovoľ, aby sa to dialo."

"Niekedy je človek smutný a nevie to vysvetliť. "

"Láska vo mne vyvoláva strach, môže sa zmeniť, môže zmiznúť. To je súčasťou rizika."

The perks of being a walflower (Stephen Chbosky)

Anotácia 

Charlie is a freshman. And while he's not the biggest geek in the school, he is by no means popular. Shy, introspective, intelligent beyond his years yet socially awkward, he is a wallflower, caught between trying to live his life and trying to run from it. Charlie is attempting to navigate his way through uncharted territory: the world of first dates and mixed tapes, family dramas and new friends; the world of sex, drugs, and The Rocky Horror Picture Show, when all one requires is that perfect song on that perfect drive to feel infinite. But Charlie can't stay on the sideline forever. Standing on the fringes of life offers a unique perspective. But there comes a time to see what it looks like from the dance floor. The Perks of Being a Wallflower is a deeply affecting coming-of-age story that will spirit you back to those wild and poignant roller-coaster days known as growing up.

 Názov: The perks of being a wallflower

Autor: Stephen Chbosky

Žáner: Young - adult 

Počet strán: 240  

Rok vydania: 2019  

Vydavateľstvo: Simon & Schuster

Recenzia 

Ak vám mám pravdu povedať, tak po dočítaní tejto knižky som mala veľmi zmiešané pocity a nevedela som poriadne, čo si o tom myslieť. Rozhodne to nebola klasická romantická kniha, ale ani to nebola kniha, pri ktorej by ste si povedali, že "čo som to práve prečítala". Bolo to niečo približne medzi tým. 

Rozhodne som čakala, že táto kniha bude o niečom úplne inom, ako v skutočnosti bola. Práve som si myslela, že to bude nejaká veľmi romantická kniha. Neprečítala som si anotáciu, takže to bude asi tým, ale vedela som, že názov knihy mi niečo hovorí, takže som to riskla a objednala som si ju. Nemôžem povedať, že jej prečítanie ľutujem, pretože neľutujem, ale rozhodne sa nezaradila ani medzi moje najobľúbenejšie, pretože niektoré pasáže pre mňa neboli nejak zaujímavé a dej sa na mňa uberal dosť pomaly. 

"And there it was. Downtown. Lights on buildings and everything that makes you wonder. Sam sat down and started laughing. Patrick started laughing. I started laughing. And in that moment I swear we were infinite."

V podstate sa tam nedialo nič veľké. Dej bol pomalý, alebo až taký flegmatický, alebo ako by som to vyjadrila. Dúfam že ma chápete. A to práve mne nevyhovuje. Mám radšej aspoň trochu akcie v knihách. Je pravda, že sa tu pozeráme na život Charlieho na strednej a taktiež na jeho prvú lásku a strasti, ktoré musel prežívať s priateľmi, alebo s rodinou. Prakticky to bol akoby reálny pohľad na život náhodného amerického pubertiaka, pretože si myslím, že práve veci, ktoré v knihe boli spomenuté sú každodennou realitou.

Aj napriek tomu, že dej sa odvíjal takmer nijako, tak tam bolo veľa ponaučení, ktoré by sme si každý z tejto knihy mali odniesť. Byť úprimný k sebe, k svojej rodine, aj k svojim priateľom. Zastávať sa ich a chrániť ich, pretože sú to najdôležitoejšie osoby v našich životoch. Milovať celým svojim srdcom, aj napriek tomu, že to bude bolieť. Láska je vždy sprevádzaná bolesťou, ale práve preto vieme, že je skutočná. 

Táto kniha rozhodne obsahuje niekoľko veľmi silných myšlienok a v podstate celá je spletená z akejsi krutej pravdy o živote, čo ju robí až smutnou, pretože ja som tam tú pravdu naozaj často krá aj našla. Nemôžem povedať, že by to bolo zlé, myslím si, že práve naopak.

Páčilo sa mi ale, že knižka je rozdelená na niekoľko častí príbehu, ktoré sa odohrávajú nejaké mesiace od seba. Tiež sa mi páčilo to, že vnútri knižky nájdete playlist pesničiek. Nie sú určené presne k počúvaniu ked túto knihu čítate, ale aj tak si myslím, že budú presne sedieť k nálade, akú tá knižka v čitateľoch vyvoláva. 

Nakoniec len poviem, že túto knižku odporúčam ľudm, ktorý majú radšej príbehy na zamyslenie, ktoré sa prelínajú s trochou depresie, s trochou lásky a s veľmi veľa ponaučeniami. Za mňa ju hodnotím na 4/5 hviezdičiek. Jedna veta ma však dostala a myslím že presne tá vystihuje aj to, ako sa budete cítiť po dočítaní tejto knižky. 

Na koniec pridám ešte pár obľúbených citátov z tejto knižky:

"Charlie, we accept the love we think we deserve."

"The problem with things is that everyone is always comparing everyone with everyone and because of that, it discredits people."

"People who try to control situations all the time are afraid that if they don't, nothing will work out the way they want."

"Its much easier not to know things sometimes."

"It's just hard to see a friend hurt this much. Especially when you can't do anything except "be there."

"So, I guess we are who we are for a lot of reasons. And maybe we will never know most of them. But even if we don't have the power to choose where we came from, we can still choose where we go from there. We can still do things. And we can try to feel okay about them."

"It's okay to feel things and be who you are about them."

Slúžka z Fairbourne Hall (Julie Klassen)

 

Anotácia 

V snahe uniknúť pred sobášom s bezcharakterným mužom sa Margaret Macyová prezlečie za slúžku a uteká z Londýna. Ak sa jej do najbližších narodenín podarí ostať slobodnou, získa dedičstvo a s ním aj sladkú nezávislosť. Nikdy však neplánovala naozaj pracovať ako slúžka. A rozhodne nie v dome Nathaniela a Lewisa Upchurchovcov – obaja kedysi boli jej ctiteľmi. Margaret zápasí so svojou prvou skutočnou prácou v živote a usiluje sa udržať svoju totožnosť v tajnosti, najmä keď vznikne podozrenie a zvedavé oči zavítajú do Fairbourne Hall. Vyhne sa pasci, ktorá ju má vylákať z úkrytu?

Slúžka z Fairbourne Hall, román prekypujúci romantikou a nebezpečenstvom, vťahuje čitateľa do fascinujúceho sveta služobníctva anglického panského sídla z 19. storočia, kde výzor môže byť klamlivý.

 Názov: Slúžka z Fairbourne Hall

Autor: Julie Klassen

Žáner: Historický román 

Počet strán: 464  

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: i527.net

Recenzia 

Táto kniha je v poradí už druhá, ktorú som si od tejto autorky mala možnosť prečítať a som za to neskutočne vďačná. Od začiatku po koniec ma tento príbeh veľmi bavil a už po prečítaní niekoľkých kapitol som vedela, že sa zaradí medzi moje najobľúbenjšie a po otočení poslednej stránky som vedela, že sa nemýlim.

Už keď som ju po prvý raz držala v rukách, nemohla som sa vynadívať na ten prekrásny obal. Bola som rada za to, že je kniha v pevnej väzbe, pretože si osobne myslím, že je oveľa krajšia ako mäkká a hlavne praktickejšia. O vnútornom spracovaní ani nehovorím. Neuveriteľne krásne. Tie citáty na každom začiatku kapitoly tomu pridávali na elegancii a presne tento typ úpravy je niečo pre mňa. 

"Neradil by som ti bojovať s osudom, Margaret. Osud vždy vyhrá."

Príbeh Margaret sa mi veľmi páčil. Bavilo ma sledovať to, ako dokáže osud človeka zmeniť od základov, jeho ideály, jeho sny a celkovo jeho pohľad na svet. 

Ako postavu som ju začala mať rada približne tak 50 strán od začiatku príbehu, pretože na prvých stranách to bolo obyčajné povrchné dievča, aké ani ja nemôžem vystáť. Pozerali sme sa na jej cestu a cestu jej slúžky Joan, ktorá jej bola po boku a zažívala s ňou všetky dobrodružstvá.

Ďalšou ženskou hlavnou hrdinkou bola Helen Upchurchová, ktorá veľmi dobre Margaret poznala pred tým, aj potom. 

Mali sme tu aj dve hlavné mužské postavy. Lewisa Upchurcha a Nathaniela Upchurcha, ktorý boli veľmi často spomínané a v podstate sa okolo nich točil celý príbeh. Bol medzi nimi obrovský kontrast aj výzorovo, aj povahovo. Jednému mladé ženy padali k nohám, nad druhým ohŕňali nos, tak isto ako samostná Margaret. Poučila sa a zmenila svoj názor? 

Ešte by som chcela podotknúť to, že sa mi ich priezvisko veľmi ťažko vyslovovalo, ale to je iba malý detail.

Prostredie, v ktorom sa celý dej odohrával sa mi páčilo, pretože to nebolo na jednom mieste, ale hneď na niekoľkých, ako napríklad Londýn, Maidston, Fairbourne Hall. Tým pádom sa príbeh nevliekol a nebol nudný, ale naopak, bol dynamický a neustále sa tam objavovali nové skutočnosti. Romantická linka bola tiež veľmi krásna a pomalá a mne sa to tak páči. kto nemá rád pomalšie sa vyvíjajúcu sa lásku, tak to zrejme nebude nič preňho. 

Za mňa som na tejto knihe nenašla ani jednu chybu. Celé historické prostredie bolo krásne, tak ako aj spôsob akým bol príbeh napísaný. Páčili sa mi spôsoby, ktoré vtedy ľudia mali, oveľa viac, ako majú tí dnešní. Prevládala tam úcta, láskavosť a možno to tak v realite nebolo, ale aspoň v knihe si to môžem naplno vychutnávať. 

S koncom som bola veľmi spokojná a stotožnená a neviem si predstaviť to, ako by to mohlo skončiť lepšie. Možno práve preto, že milujem šťastné konce a toto bol práve jeden z nich.

Knihu hodnotím 5/5 hviezdičiek a rozhodne odporúčam, táto kniha určite stojí za prečítanie a v dohľadnej dobe určite siahnem po ďalších jej dielach.

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Je hlúpe prahnúť po minulosti, alebo po niečom, čo je nemožné."

2. "Peniaze nie sú všetko."

Za poslanie knižky by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu

Ľúbostné listy z Montmartre (Nicolas Barreau)

 

Anotácia 

Julien Azoulay žije spolu so svojím synčekom v Paríži a živí sa písaním romantických komédií. Po smrti milovanej manželky Hélène stráca jeho život zmysel a pomaly, ale isto sa prepadáva do hlbokej depresie. Len proti svojej vôli splní Hélènino posledné želanie. Píše jej na druhý svet listy. 33 ľúbostných listov, za každý rok jej neúplného života jeden, nosí Julien do tajnej schránky na jej hrobe v nádeji, že raz na ne dostane odpoveď. A tá jedného dňa naozaj príde. A s ňou i hádanka: kto mu posiela tajuplné odkazy a symbolické predmety, ktoré vnášajú do jeho navonok prázdneho života novú nádej a dokonca aj lásku?

 Názov: Ľúbostné listy z Montmartre

Autor: Nicolas Barreau

Žáner: Román

Počet strán: 231   

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Recenzia 

Už ako som túto knihu zbadala prvý raz, veľmi som si ju chcela prečítať, avšak som doma mala stále veľkú kopu neprečítaných kníh a povedala som si, že si nebudem kupovať nové, až pokým aspoň niektoré staré neprečítam. A potom som videla usporiadanú štafetu a srdce mi poskočilo. Okamžite som sa do nej zapojila a na knižku som sa tešila. Mala som na ňu dosť veľké nároky, pretože ma zaujala krásna obálka a to, že to má byť román, ktoré ja osobne milujem. Avšak s poľutovaním musím povedať, že kniha nesplnila moje očakávania. Prečo? To sa dozviete, keď budete čítať ďalej. 

Príbeh sa začína veľmi bolestne a tragicky. Pozeráme sa hlavnú postavu, ktoru je Julein Azoulay, ktorému zomrela milovaná manželka. Ako sa v anotácii spomína, chcela, aby jej napísal 33 ľúbostných listov, pretože verila, že potom sa jeho život zmení. Očividne to bola múdra žena...

Od začiatku až po koniec príbehu som sa však cítila veľmi smutne a čítalo sa mi to ťažko. Keď som vedela, čo som pri knihe pociťovala, tak sa mi k nej popravde ani nechcelo vracať. Niekto povie, že to bolo romantické, ale mne to naozaj robilo zle a keď už mám čítať krásnu romantickú knihu, toto nie je zrovna pocit, ktorý chcem, aby vo mne vyvolávala.

"Moja milovaná, ach, poď sem, nech ťa opäť mám, ako vtedy v máji." 

Snáď najzvláštenejšie bolo pre mňa to, ako sa tu rýchlo udalosti vyvíjali. Je to pomerne krátka knižka a tak je jasné, že všetko tu bude uponáhľané, ale dúfala som, že presne tak to nebude. Ale bohužiaľ... Nápad príbehu bol podľa mňa pekný, ale to spracovanie a pocity, ktoré som pri tom mala už až tak pekné neboli. Mal však aj niektoré veľmi pekné myšlienky, ktoré nemôžem opomenúť a nižšie ich aj spomeniem.

Nechcem prezrádzať veľa z príbehu, poviem však iba toľko, že ten koniec bol tak trošku predvídateľný, ale mala som z neho veľmi zmiešané pocity, pretože som mala pocit, že po dopísaní tých 33 listov si svoju manželku nadobro vymazal zo života a rozlúčil sa s ňou pomaly z ničoho nič, aj keď ju tak veľmi miloval. Áno samozrejme, v deji sa stali zvraty a boli tam momenty, ktoré k tomu viedli, ale pre mňa to jednoducho nedávalo zmysel a bolo to strašne všetko narýchlo urobené a to spôsobilo, že to na mňa pôsobilo zvláštne, až umelo, bohužial.

Tiež by som podotkla to, že mi vadili slová, ktoré neboli preložené. Samozrejme základné výrazy sa dajú chápať, ale nie neznáme slová a tobôž celé vety, takže do budúcna by som sa určite vyhla tomu, že by som tam tieto zahraničné výrazy ponechala. 

Veľa ľudí s mojim názorom súhlasiť zrejme nebude, ale toto nebola práve kniha, ku ktorej by som sa rada vrátila a ktorú by som ohodnotila veľmi dobre. Samozrejme myšlienka bola zrejme pekná a taktiež aj nejaké vety v knihe, ktoré nás prinútia premýšľať, ae za mňa to bol celkom priemerný príbeh, ktorý sa dal rozvinúť si myslím a trošku poupraviť. Má viacero chýb, kvôli ktorým mu dávam hodnotenie 3/5 hviezdičiek. Som rada že som si tento príbeh prečítala, ale zároveň som veľmi rada za to, že som si túto knihu nekupovala, pretože by som zrejme bola veľmi sklamaná. 

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Bolesť ma naučila byť skromný."

2. " Žiaľ, život nejde vždy tak, ako by sme si želali."

3. V živote sa stávajú veci, ktoré si nikto nedokáže vysvetliť."

4. "Niekedy človek potrebuje dlhší čas, aby pochopil veci, ktoré jeho srdce už dávno vie."

Most na Belle Island (Julie Klassen)

Anotácia 

Mladý právnik Benjamin Booker sa po ponižujúcej prehre na súde rozhodne, že už nikdy neuverí krásnej žene. Dôjde však k vražde a starší spoločník ich firmy nie je spokojný s vyšetrovaním. Požiada preto Benjamina, aby celú vec preskúmal. Ten nadšene súhlasí, aby mohol aspoň na chvíľu opustiť Londýn. Dôkazy ho dovedú na malý ostrov na Temži, zahalený hmlou a tajomstvom. Čoskoro sa zaľúbi do hlavnej podozrivej – do ženy, ktorá tvrdí, že ostrov už desať rokov neopustila. Dá sa jej však veriť?

Isabelle sa na ostrove Belle Island cíti v bezpečí a vedie plodný život, no strach jej nedovolí ho opustiť. Keď sa objaví pán Booker s novinkami, je šokovaná. Ostrov desať rokov neopustila, ale mala sen, v ktorom videla mŕtveho muža v jeho pracovni. Alebo to nebol sen ale spomienka? Bola na neho nahnevaná, ale jeho smrť si nikdy nepriala. Keď zomrie ďalší človek, dôkazy vedú priamo k Isabelle. Tá nevie, komu má veriť: peknému právnikovi alebo obdivovateľovi, alebo priateľom, ktorí prídu na ostrov? Nakoniec vysvitne, že každý z nich mal niečo proti mŕtvemu mužovi. A môže vlastne veriť svojej vlastnej mysli?

 Názov: Most na Belle Island

Autor: Julie Klassen

Žáner: Historický román 

Počet strán: 364   

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: i527.net

Recenzia 

Toto bola moja prvá kniha z dlhej rady Julie Klassenovej. Veľmi dlho som túžila siahnuť po nejakej jej knihe, pretože som si už dlhšie chcela rozšíriť repertoár žánrov, ktoré čítam o historické romány. Chcela by som sa čo najskôr pustiť aj do starých klasík ako sú Austenová, alebo Eyrová no a táto autorka je im veľmi podobná podľa recenzií, ktoré som čítala. To, čo ma sklamala, alebo naplnila moje očakávania si môžete prečítať nižšie. 

Musím povedať, že prvé, čo ma na knižke zaujalo, bol jej obal, pretože Klassenovej knižky majú naozaj krásne obaly. Vždy je to už prvá výborná vec, pretože to čitateľa upúta a prinúti ho vziať si knižku do ruky. 

Ja som sa na ňu neuveriteľne tešila, pretože tento žáner je pre mňa celkom nový. Netušila som, či sa mi bude páčiť, či sa budem vedieť vžiť do tej minulosti a dobre si to predstaviť. Ale koniec koncov, je to román, čo je môj najobľúbenejší žáner, takže nečudo, že som sa do tejto knižky doslova "zažrala". Musím sa však priznať, po celý čas mi robili problém mená postáv. Neskutočne sa mi plietli od začiatku do konca knihy a poriadne som nevedela, kto je kto, pretože tam vystupovalo priveľa otcov, bratov a podobne. Možno to bolo aj kvôli tomu, že som si knižku kúskovala vzhľadom na školské povinnosti, ale možno to bolo naozaj tým, že ich tam jednoducho bolo veľa.

"Všetci robíme chyby. Náš charakter sa však prejavuje v tom, ako na chyby zareagujeme."

Avšak aj napriek veľkému množstvu postáv, som si dve hlavné postavy obľúbila. Benjamina a Isabelle. Isabelle pre mňa bola pravá dáma a Benjamin pravý gentleman. Už od prvej chvíle som vedela, že chcem, aby skončili spolu, pretože sa mi k sebe neskutočne hodili. Páčilo sa mi to, ako sa navzájom počas celej knihy spoznávali. Presne ako tam bolo poznamenané, aj za ten krátky čas sa dá prežiť veľmi veľa vecí a vypestovať si tak dôveru, akú si vypestuje málokto. 

Priznám sa, že detektívna zápletka v príbehu ma trochu prekvapila a aj vystrašila, pretože ja nie som práve veľký milovník detektívnych príbehov. Myslela som si, že práve o to menej ma kniha bude baviť. Avšak opak bol pravdou a ja som sa nestašila čudovať. Kniha bola tak dobre napísaná, že detektívny dej mi vôbec nevadil, ale užívala som si ho, pretože sa to čítalo neskutočne ľahko. To je ďalšie obrovské plus, ktoré som na knihe našla. Bola napísaná veľmi jednoducho a čítalo sa to ľahko, takže som si čítanie užila od začiatku po koniec. 

Taktiež čo ma tešilo najviac bolo, že sme po celú dobu príbehu nezostávali na jednom mieste, ako som si pôvodne myslela, že to bude. Cestovali sme tam hlavne medzi Londýnom a Belle Islandom a popri deji aj po ostrove ako takom a ďalších jeho častiach. Utvorila som si tak ucelenú predstavu, ako to utešené miesto vyzeralo a také miesto by som chcela raz navštíviť.

Túto knihu by som odporučila ako milovníkom romantiky, tak aj milovníkom detektívok, pretože si myslím, že každý si tu príde na svoje. Rozhodne si túto knihu milovníci historickej literatúry užijú a mne nezostáva knihu ohodnotiť inak, než na 4,5/5 hviezdičiek. Bola to výborn kniha, ktorú sa oplatí si prečítať a mať doma v knižnici.

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Ľútosť nám nepomôže vyrovnať sa s každým problémom. Niekedy treba konať."

2. Veci nie sú vždy také jednoduché, ako si myslíme."


Za možnosť prečítať si knižku v rámci spolupráce, by som chcela poďakovať vydavateľstvu:

Rod zeme a krvi (Sarah J. Maas)

Anotácia 

Bryce Quinlanová mala dokonalý život, až kým jej démon nezavraždil najbližších priateľov. Po takmer dvoch rokoch je obvinený za mrežami, ale vraždy sa začínajú nanovo a Bryce sa ocitne uprostred vyšetrovania, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby pomstila smrť priateľov.

Hunt Athalar je neslávne známy padlý anjel, zotročený archanjelmi, ktorých sa kedysi pokúsil zvrhnúť. Jeho šéf využíva Huntove neľútostné schopnosti a neuveriteľnú silu na jediný účel - aby bez zbytočných otázok zabíjal jeho nepriateľov. Keď začne v meste démon rozsievať paniku, predostrie mu neodolateľnú ponuku: ak pomôže Bryce nájsť vraha, slobodu bude mať na dosah.

Pátranie hlboko v podsvetí mesta Polmesiac ich však zavedie na najtemnejšie miesta a Bryce spolu s Huntom odrazu čelia sile, čo ohrozuje všetko a všetkých, ktorí sú im drahí...

 Názov: Rod zeme a krvi

Autor: Sarah J. Maas   

Žáner: Sci-fi, Urban fantasy   

Počet strán: 624   

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: Slovart

Recenzia 

Túto recenziu píšem čerstvo po dočítaní tejto knižky a ešte stále som v miernom šoku po tom konci, ktorý autorka pripravila. Som rada, že táto séria bude pokračovať a ja sa vydám s Bryce a Huntom na ďalšie skvelé dobrodružstvo a som veľmi zvedavá na to, čo sa ešte môže stať, pretože poviem vám, to teda bola jazda! Ale poďme si túto knižku pomaly rozobrať. 

"Nech ti žiari..."

Musím sa priznať, že na začiatku sa mi do deja dostávalo veľmi ťažko, ale asi som nebola sama podľa pár recenzií, ktoré som zbežne prebehla. Bolo tam na mňa toho vychrleného priveľa naraz, no možno to bolo aj tým, že som si tak trochu odvykla čítať fantasy a zvykla som si na trochu jednoduchšie deje s minimom postáv. Aj napriek tomu musím oceniť to, ako to mala autorka do detailov všetko prepracované... svet, postavy... všetko. Avšak postupne, ako sa vrhala do príbehu hlbšie, som sa začala pomaly orientovať. Dosť mi napomáhala aj mapa, ktorú sme mali na začiatku vyobrazenú a nie raz som pretáčala stránky, aby som sa uistila, že som sa nestratila. Fantázia mi naozaj pri tomto príbehu pracovala naprlno, čo som si veľmi užívala a myslím si, že práve to aj autorka zamýšľala. 

Bryce sa mi ako hlavná postava páčila, aj keď obľúbila som si ju až potom, ako ubehlo približne 100 strán. Na začiatku sa mi naozaj zdala iba ako nejaké povrchné dievča ktorého najobľúbenejšia činnosť bolo vymetanie barov. No postupne, ako sa začala odkrývať celá jej podstata, som si ju obľúbila, rovnako ako Athalara. Obaja sú vo svojej podsate komplikované postavy a sú si veľmi podobní a možno práve preto si obľúbili jeden druhého a nakoniec aj ja ich. Daniku sme videli vystupovať v tomto príbehu kratšie, ako akúkoľvek inú postavu, pretože by som rada vedela, ako by sa ďalej vyvíjali veci aj s ňou zahrnutou v príbehu. Avšak aj napriek tomu sa mi zdala ako taká veselá, ale problémová kopa. Presne ten typ kamarátky, ktorá vás bude ťahať do problémov, ale nikdy sa s ňou zaručene nebudete nudiť.

Okrem týchto troch hlavných postáv sme sa v príbehu stretli ešte s veľa postavami, ktoré v tejto knihe hrali dôležitú úlohu. Vytvorila som si určitý vzťah ku každému jednému z nich a veľmi som zvedavá, aké osudy im autorka do budúcnosti nachystala. Už teraz viem, že ak nastane nejaká smrť (čo pravdepodobne áno) budem to niesť dosť ťažko. Myslím že postava, ktorú by som vyslovene nemala rada bola iba jedna a to Sabine. Aké to prekvapenie...

No a postava, ktorú som vyslovene začala neznášať po všetkých udalostiach v knihe bol Micah. Znovu, aké prekvapenie. Tí čo ste túto knihu čítali budete vedieť o čom hovorím a tým, ktorí s touto knihou ešte česť nemali, to nechcem prezrádzať.

Môžem povedať len toľko, že ja som do poslednej chvíle netušila čo sa naozaj mohlo stať a kto tú vec mohol urobiť a o to väčšie prekvapenie to pre mňa bolo.

Veľmi sa mi páčilo to, ako bolo premyslené celé mesto, postavy v ňom a celkovo to bolo zložito prepracované, až som sa niekedy nestačila čudovať. Chvíľu som sa dosť bála toho, že sa do toho nebudem môcť dostať kvôli zložitosti a že sa mi to nebude páčiť, ale opak bol pravdou a viem, že určite siahnem aj po ďalších knhách od Maasoej, ktoré som si už stihla prikúpiť. Práve veľa

Aj keď mala táto knižka takú malú mušku v podobe začiatku, nemôžem jej vytknúť nič. Áno, niektorých mlže odrádzať veľkosť písmen a taktiež ich usporiadanie na stránke, ale verte mi, že si na to zvyknete a potom si už budete dej knižky iba užívať. Za mňa hodnotím knižku na úžasných 4,5/5 hviezdičiek a veľmi sa teším na jej pokračovanie, ktoré verím, že ma dostane minimálne tak ako prvá kniha. 

Na záver ešte doplním pár z mojich najobľúbenejších citátov:

1. "S láskou je možné všetko."

2. "Ale to je zmysel toho celého, Bryce. Zmysel života. Žiť, milovať, no vedieť, že to všetko môžeš zajtra stratiť. Vďaka tomu je všetko oveľa vzácnejšie."

Za zaslanie knižky na recenziu by som sa ešte touto cestou chcela veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu