streda 13. januára 2021

Ľúbostné listy z Montmartre (Nicolas Barreau)

 

Anotácia 

Julien Azoulay žije spolu so svojím synčekom v Paríži a živí sa písaním romantických komédií. Po smrti milovanej manželky Hélène stráca jeho život zmysel a pomaly, ale isto sa prepadáva do hlbokej depresie. Len proti svojej vôli splní Hélènino posledné želanie. Píše jej na druhý svet listy. 33 ľúbostných listov, za každý rok jej neúplného života jeden, nosí Julien do tajnej schránky na jej hrobe v nádeji, že raz na ne dostane odpoveď. A tá jedného dňa naozaj príde. A s ňou i hádanka: kto mu posiela tajuplné odkazy a symbolické predmety, ktoré vnášajú do jeho navonok prázdneho života novú nádej a dokonca aj lásku?

 Názov: Ľúbostné listy z Montmartre

Autor: Nicolas Barreau

Žáner: Román

Počet strán: 231   

Rok vydania: 2020  

Vydavateľstvo: Zelený kocúr


Recenzia 

Už ako som túto knihu zbadala prvý raz, veľmi som si ju chcela prečítať, avšak som doma mala stále veľkú kopu neprečítaných kníh a povedala som si, že si nebudem kupovať nové, až pokým aspoň niektoré staré neprečítam. A potom som videla usporiadanú štafetu a srdce mi poskočilo. Okamžite som sa do nej zapojila a na knižku som sa tešila. Mala som na ňu dosť veľké nároky, pretože ma zaujala krásna obálka a to, že to má byť román, ktoré ja osobne milujem. Avšak s poľutovaním musím povedať, že kniha nesplnila moje očakávania. Prečo? To sa dozviete, keď budete čítať ďalej. 

Príbeh sa začína veľmi bolestne a tragicky. Pozeráme sa hlavnú postavu, ktoru je Julein Azoulay, ktorému zomrela milovaná manželka. Ako sa v anotácii spomína, chcela, aby jej napísal 33 ľúbostných listov, pretože verila, že potom sa jeho život zmení. Očividne to bola múdra žena...
Od začiatku až po koniec príbehu som sa však cítila veľmi smutne a čítalo sa mi to ťažko. Keď som vedela, čo som pri knihe pociťovala, tak sa mi k nej popravde ani nechcelo vracať. Niekto povie, že to bolo romantické, ale mne to naozaj robilo zle a keď už mám čítať krásnu romantickú knihu, toto nie je zrovna pocit, ktorý chcem, aby vo mne vyvolávala.





"Moja milovaná, ach, poď sem, nech ťa opäť mám, ako vtedy v máji." 








Snáď najzvláštenejšie bolo pre mňa to, ako sa tu rýchlo udalosti vyvíjali. Je to pomerne krátka knižka a tak je jasné, že všetko tu bude uponáhľané, ale dúfala som, že presne tak to nebude. Ale bohužiaľ... Nápad príbehu bol podľa mňa pekný, ale to spracovanie a pocity, ktoré som pri tom mala už až tak pekné neboli. Mal však aj niektoré veľmi pekné myšlienky, ktoré nemôžem opomenúť a nižšie ich aj spomeniem.

Nechcem prezrádzať veľa z príbehu, poviem však iba toľko, že ten koniec bol tak trošku predvídateľný, ale mala som z neho veľmi zmiešané pocity, pretože som mala pocit, že po dopísaní tých 33 listov si svoju manželku nadobro vymazal zo života a rozlúčil sa s ňou pomaly z ničoho nič, aj keď ju tak veľmi miloval. Áno samozrejme, v deji sa stali zvraty a boli tam momenty, ktoré k tomu viedli, ale pre mňa to jednoducho nedávalo zmysel a bolo to strašne všetko narýchlo urobené a to spôsobilo, že to na mňa pôsobilo zvláštne, až umelo, bohužial.

Tiež by som podotkla to, že mi vadili slová, ktoré neboli preložené. Samozrejme základné výrazy sa dajú chápať, ale nie neznáme slová a tobôž celé vety, takže do budúcna by som sa určite vyhla tomu, že by som tam tieto zahraničné výrazy ponechala. 

Veľa ľudí s mojim názorom súhlasiť zrejme nebude, ale toto nebola práve kniha, ku ktorej by som sa rada vrátila a ktorú by som ohodnotila veľmi dobre. Samozrejme myšlienka bola zrejme pekná a taktiež aj nejaké vety v knihe, ktoré nás prinútia premýšľať, ae za mňa to bol celkom priemerný príbeh, ktorý sa dal rozvinúť si myslím a trošku poupraviť. Má viacero chýb, kvôli ktorým mu dávam hodnotenie 3/5 hviezdičiek. Som rada že som si tento príbeh prečítala, ale zároveň som veľmi rada za to, že som si túto knihu nekupovala, pretože by som zrejme bola veľmi sklamaná. 

Nakoniec pridám ešte moje obľúbené citáty z knižky:

1. "Bolesť ma naučila byť skromný."

2. " Žiaľ, život nejde vždy tak, ako by sme si želali."

3. V živote sa stávajú veci, ktoré si nikto nedokáže vysvetliť."

4. "Niekedy človek potrebuje dlhší čas, aby pochopil veci, ktoré jeho srdce už dávno vie."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára