Keď sa vrátiš (Nicholas Sparks)

 

Anotácia 

Doktora Trevora Bensona ako príslušníka amerického námorníctva vyslali do Afganistanu, kde pracoval v nemocnici v Kandaháre. Pri výbuchu granátu utrpel vážne zranenia s trvalými následkami a musel zvažovať, čo si ďalej počne so životom. Po milovanom starom otcovi, ktorý zomrel za nejasných okolností, zdedil starý dom v mestečku New Bern v Severnej Karolíne. Rozhodol sa, že v ňom strávi istý čas. Okrem domu mu po starom otcovi zostali aj včely. Trevor sa o ne stará a pripravuje sa aj na štúdium psychológie, ktorej sa chce v budúcnosti profesionálne venovať. Ani vo sne by mu však neprišlo na um, že práve tu stretne ženu, do ktorej sa hneď zamiluje. Natalie Mastersonová opätuje jeho city, no zároveň si od neho udržiava odstup. Trevorovi sa to vidí zvláštne, tuší, že Natalie pred ním niečo tají.

Pokojný život mu skomplikuje aj Callie, dievčina, ktorá býva v obytnom prívese v neďalekom kempe, pracuje v miestnom obchode a žije samotárskym životom. Čoskoro vyjde najavo, že sa poznala s Trevorovým starým otcom, a tak svitne nádej, že pomôže objasniť okolnosti jeho smrti. Callie to však tvrdohlavo odmieta. Trevor sa snaží odkryť tajomstvá oboch žien, čo mu skrížili cestu. Spozná, čo je skutočná láska, aké dôležité je odpúšťať a že ak sa chceme pohnúť dopredu, často sa musíme vrátiť na miesto, kde sa to všetko začalo.

Názov: Keď sa vrátiš

Autor: Nicholas Sparks

Žáner: Beletria 

Počet strán: 376

Rok vydania: 2021

Vydavateľstvo: Ikar

Hodnotenie: 4/5 ★

Recenzia 

Sparksove knihy patria už nejaký ten piatok medzi moje obľúbené hlavne preto, že v nich vždy nájdem krásny romantický príbeh, ktorý je pohladením pre dušu. A tak, keď som videla, že vychádza jeho nová kniha, vedela som, že mi nesmie chýbať v mojej knižnici a na prečítanie som sa nesmierne tešila.

Videla som video s Nicholasom, kde o tejto knihe rozpráva a neskutočne ma na príbeh navnadil. Začala som mať veľké očakávania, pretože opis knihy znel pútavo, avšak nakoniec som nedostala presne to, čo som od nej očakávala. Osobne si takmer nikdy nečítam anotácie kníh, nečítam ani recenzie, pretože si názor na nejakú knihu utvorím sama bez toho, aby ma niekto ovplyvňoval a aj práve preto, aby som si nevytvoril očakávania, ako v tomto prípade. 

Nemôžem povedať, že by som bola úplne sklamaná, ale nebola som ani úplne ohromená a za mňa mal aj lepšie napísané knihy. Poďme však k tomu, čo sa mi páčilo a čo sa mi nepáčilo...

"Odpustiť neznamená zabudnúť."

Začnem samotným dejom a nápadom na príbeh. Podľa mňa bol dobrý, avšak mala som taký pocit, akoby mi tam celý čas niečo chýbalo, nejaký jeden aspekt, čo by to dotiahol do tej dokonalosti. Miestami som mala pocit že som narazila na dieru, v ktorej sa pomaly nič neodohrávalo a mňa to nútilo od knihy neustále odbiehať, až som po piatich dňoch čítania tento boj dobojovala. Veľmi dlho sa mi nestalo, že by som nejakú knihu čítala takto dlho a už vôbec nie Sparksa, ktorého mám obvykle prečítaného do pár hodín. Začala som byť mierne frustrovaná z toho, ako dlho to čítam  a to sa mi nepáčilo, takže som sa potom ponáhľala a možno som si to neužila tak, akoby som si to užila za iných okolností a na inom mieste. 

Celkovo sa mi zdalo, že sa v knihe toho veľa neudialo a tých 400 strán bolo veľmi naťahovaných. Tiež som sa tešila na veľké odhalenie, pretože sme tam mali hneď tri záhady, ktoré sa tiahli počas knihy a my sme sa ich snažili vyriešiť, ale zas tak ma to na zadok neposadilo a minimálne jednu z nich som s určitosťou odhadla dopredu.

O romantickej linke toho nemám veľa čo povedať, pretože aj napriek tomu, že sa tiahla celou knihou, niečo mi tam taktiež chýbalo... taká tá povestná iskra. Nemala som pocit, že by sa medzi hlavnými postavami rozhorel plameň vášne a dokonca ani lásky a aj napriek tomu si po desiatich stranách od ich stretnutia vyznali lásku. Veľmi zvláštne.

Natalie som moc v láske nemala, pretože sa správala naozaj čudne a tajomne. Nebudem prezrádzať čo toho bolo dôvodom, avšak bolo to zaujímavé zistenie.

Teraz sa ale presuňme na to pozitívne.

Trevora som mala ako postavu rada, čo je podľa mňa základ. Ak nemáte radi hlavnú postavu, kniha sa vám číta ťažko, alebo ju dokonca ani nedočítate. Našťastie toto nebol ten prípad. Prišiel mi ako správny chlap, ktorý má srdce na mieste a vie správne riešiť problémy, ktoré nastanú a to sa mi páčilo. 

Zistili sme, že dokáže byť aj verný a takú vlastnosť si ja na ľudí aj v realite veľmi vážim. 

Ocenila som to, ako bol vykreslený a aj to, že som k nemu mala veľmi blízko aj profesiou. Bol psychológ, alebo sa teda aspoň snažil byť a ja to momentálne študujem. Takže táto nečakaná maličkosť ma naozaj veľmi potešila.

Ďalšia vec, ktorá sa mi na knihe páčila bola, že bola vtipná. Nachádzal sa tu jeden vtip, ktorý som si musela zaznačiť a dám vám ho sem pre tú srandu..

"Psychiater hovorí kolegovi: "Počuj, mám výborného pacienta. Trpí rozdvojením osobnosti. A platia obaja."

Čítala som to na dovolenke, kde som bola s priateľom a rodinou a keď som im tento vtip prečítala, všetci sa zasmiali a dokonca sa našiel nejeden adept, ktorý by si knihu rád prečítal, takže pravdepodobne dostane putovné nohavice a budem dúfať, že sa im bude páčiť. 

Ďalšia vec, ktorú by som chcela oceniť je množstvo pekných myšlienok a citátov. Samozrejme ich nájdeme v každej jeho knihe, avšak tu som si ich z posledných zaznačila hneď niekoľko a takých, ktoré naozaj hovoria z duše. Sú pravdivé a krásne, ale zároveň aj smutné a je to možno zvláštne, ale práve to sa mi na nich páči.

Prostredie, v ktorom sa dej odohrával bolo naozaj rôznorodé a nebolo to stále na jednom mieste, čo bolo podľa mňa naozaj super. Páčilo sa mi, že do deja bolo zahrnuté aj včelárstvo a dozvedela som sa veľa nových vecí, ktoré som vôbec netušila. Napríklad to, ako vzniká med. Doteraz som to vôbec netušila a som rada, že som zase o nejaký ten poznatok bohatšia.

V neposlednom rade chcem povedať, že to dobré určite prevažuje nad tým zlým, avšak nemienim tu klamať a ospevovať túto knihu, aj napriek tomu, že sa Sparks zaraďuje medzi mojich obľúbených autorov. Niekedy človeku nemusí sadnúť všetko a toto bol jeden z tých prípadov. Aj tak sa však veľmi teším na jeho ďalšie diela, ktoré si s určitosťou prečítam.

Nakoniec by som ešte rada zhrnula pár pekných myšlienok z knihy: 

"Priateľstvo musí byť obojstranné. Obidve strany by mali byť ochotné niečím ho obohatiť, aby ho udržali."

"Človek niekedy podceňuje to, ako ho vnímajú iní."

"Každý máme svoje najvnútornejšie súkromie, s ktorým sa nikomu nezdôverujeme."

Za poskytnutie knižky na recenziu by som sa veľmi pekne chcela poďakovať vydavateľstvu Ikar. :)

Ak by ste mali záujem si knižku zakúpiť, môžete tak urobiť tu.